Argumenty mimovládnych organizácií
Milan Andrejkovič, 1.SNSC, www.rozhodni.sk
„Tretí sektor má veľa peňazí. Za posledné obdobie sa jeho príjmy zdesaťnásobili“ (hovorca MF SR p. Šmál, STV 2, 18.9.2006, SME 19.9.).
„Do tretieho sektora sa leje príliš veľa peňazí“ (poradca MF SR, Richard Sulík, 18.9.2006, TA3)
Toto tvrdenie je nepravdivé a zavádza verejnú mienku, pretože:
1. Podiel peňažných príjmov neziskového sektora dlhodobo rastie len veľmi pomaly. V r. 1996 predstavovali hodnotu 1,4%, a v r. 2002 to bolo 1,7%. V porovnaní napr. S Maďarskom, je to dvakrát menej. (Zdroj: The Johns Hopkins Comparative Non-Profit Sector Project, http://www.jhu.edu/%7Ecnp/research.html a Štepánková E. a Petrášová A.: Štatistický úrad SR, odbor sociálnej štatistiky. In: Poznávanie tretieho sektora na Slovensku, SPACE, 2004
2. Podiel verejných zdrojov na príjmoch neziskových organizácií je na Slovensku dlhodobo najnižší spomedzi krajín V4 ako aj v porovnaní s priemerom EÚ 15 rastie veľmi pomaly. Podľa dát zo Štatistického úradu SR bol podiel verejných zdrojov na úrovni 26,8% (Petrášová-Štepánková, 2004), pričom v Maďarsku to bolo 42,3% v r. 2004 (Sebestenyi – Scsaurszki, 2005), v Českej Republike to bolo 39,4% v r. 2000 ((Hyánek – Škarabelová – Řežuchová, 2005) a v Poľsku to bolo 30% v r. 2003. (Galazka, 2005)
3. Je síce pravdou, že celkové príjmy z asignácie sa zdesaťnásobili, avšak v uvedenom období od r. 2002 do r. 2006 prišiel neziskový sektor o vyššiu sumu príjmov z týchto dôvodov:
a. Vláda M.Dzurindu na popud aj poradcu MF SR v rámci daňovej reformy zrušila daňovú motiváciu k darcovstvu pre právnické a fyzické osoby, čím verejnoprospešné aktivity prišli o sumu 2 mld Sk, ktoré boli takto poukazované na tieto účely. Preto čistý „výnos“ asignácie je pre verejnoprospešné aktivity mínus 1 mld Sk, čo v žiadnom prípade nie je nárast príjmov, ako tvrdí MF SR.
b. Zahraničné fondy, ktoré vo veľkej miere podporovali rozvoj neziskového sektora ukončili v období po r. 1999 svoje pôsobenie, pričom sa odhaduje, že ročne poskytovali od 200-500 mil. Sk. Namiesto nich nevznikol systémový mechanizmus podpory, naopak došlo k výraznému zbyrokratizovaniu podpory v rámci EÚ fondov a odmietnutiu návrhov neziskových organizácií na systémové vyriešenie tohto problému cestou kapitalizácie domácich nadácií.
„Na Slovensku máme zaregistrovaných 7000 organizácií poberajúcich príspevky, to je na Slovensko vysoký počet, ktoré Slovensko, ako malá krajina, nepotrebuje“. (Miroslav Šmál, Richard Sulík)
Nie je pravdou, že 7000 organizácií je vysoký počet neziskových organizácií, ktoré Slovensko nepotrebuje.
Medzinárodné porovnávania ukazujú, že početnosť organizácií občianskej spoločnosti na Slovensku (ale i v Českej republike, Poľsku, či Maďarsku) na obyvateľa je v porovnaní s krajinami ako Rakúsko či Nemecko stále oveľa nižšia. (www.sozialbank.de, výskumný projekt Nadácie Roberta Boscha, Future of Civil Society pod vedením Prof.Dr. Anetter Zimmer z Munsterského inštitútu pre politické vedy)
Rovnako odporúčania OECD, Svetovej banky ako aj Európskej komisie najmä v posledných rokoch zdôrazňujú rozvoj neziskových organizácií ako dôležitej súčasti miestneho rozvoja a upozorňujú, že efektívne vzťahy medzi verejnou správou (štátom, samosprávami) a občanmi sú dôležitým prvkom dobre spravovanej spoločnosti . Je dobrou praxou, že vyspelé štáty hľadajú nové spôsoby ako zlepšiť zapájanie mimovládnych neziskových organizácií i širokej verejnosti do tvorby verejných politík a rozvíjajú vzťahy medzi sebou navzájom. Najnovšie poznatky OECD ukazujú, že hlavným prínosom existencie partnerstiev je práve ich prínos v oblasti spravovania spoločnosti, než v implementácií programov či doručovaní služieb. Partnerstvá predstavujú jeden z nástrojov ako môže spoločnosť zlepšiť spôsob ako pristupuje k problémom, ako ich rieši a ako uspokojuje svoje potreby.
Renomovaní spoločenskí vedci (Robert Putnam) už dokázali, že počet združení je jedným z indikátorov rozvoja spoločnosti a posilňovania dôvery medzi ľuďmi, ktorej zvyšovanie (tzv. premosťujúci sociálny kapitál) napomáha k ekonomickému rozvoju a lepšiemu prostrediu na podnikanie i kvality života. Preto je nezmyselné od stola stanovovať, koľko neziskových organizácií pre Slovensko je dosť a koľko akurát.
„Najmä veľké firmy a nimi založené neziskovky zneužívajú mechanizmus daňovej asignácie“. (Richard Sulík, Miroslav Šmál)
Zneužívanie verejných zdrojov je spoločenský problém, ktorý znepokojuje aj neziskové organizácie. Avšak používanie tohto argumentu bez konkretizácie, považujú neziskové organizácie za neférový postup, ktorý má blízko k demagógií. Snahy neziskového sektora o úpravu podmienok poukazovania z r. 2005 i z leta 2006 Ministerstvo financií nepodporilo resp. na ne nereagovalo. Neziskové organizácie sú pripravené na vecné riešenie problému, pripomínajú však, že nástroje na postihovanie prekročenia zákona má v rukách ako MF SR, daňová správa, polícia i súdy. Odmietajú tvrdenie, že zneužívanie v mechanizme poukazovanie 2% je natoľko rozšírené, že je potrebné tento mechanzmus zrušiť.
Neziskové organizácie sú presvedčené, že je rolou manažérou a vlastníkov firiem aby zodpovedne rozhodovali o poukázaní 2%.
Neziskové organizácie odmietajú osočovanie z toho, že sú apriori nedôveryhodné. Naopak, neziskové organizácie požívajú dlhodobo vyššiu dôveru verejnosti ako vláda SR, NR SR či politické strany (reprezentatívny prieskum verejnej mienky, FOCUS, 2003).
„....áno, potrebujeme aj ušetriť“. (Richard Sulík)
Mimovládne neziskové organizácie súhlasia s potrebou šetrenia vo verejnom sektore, ale odmietajú, aby sa v podobe zrušenia daňovej asignácie šetrilo na občanoch, ktorí potrebujú pomoc, ktorú im ani štát ani komerčný sektor nevie, nechce, alebo nemôže poskytnúť.
Je úlohou a povinnosťou MF SR a iných rezortov hľadať a navrhnúť taký spôsob úspor, ktorý bude spravodlivý a primeraný pre všetkých a nebude diskriminovať veľké skupiny občanov.
Napríklad je potrebné zefektívniť výber sociálneho poistenia, ktoré je je stále nedostatočné a ktoré má miliardové rezervy, je rovnako potrebné prehodnotiť investičné stimuly pre zahraničných investorov, ktoré sa pohybujú v miliardách Sk. V neposlednom rade sú tu aj politické strany, ktorých príspevky sa v tomto volebnom období budú pohybovať v miliardách Sk.