Ludia - ludom

1. Pred 4 rokmi stačilo MVO z 1% aj 100 miliónov Skk a boli spokojné, dnes z 2% fyzických osôb majú až 300 miliónov Skk

-Odpoveď:
Pred 4 rokmi boli MVO vďačné aj za 100 miliónov Skk, pretože to bol relatívne nový, neznámy mechanizmus a nedalo sa predpokladať, či bude úspešný. Okrem toho, z darov (ktoré ovplyvňovali daň) získali ďalších cca 1,7 miliardy Skk a tak dokázali fungovať. Aktuálne je zrušená možnosť odpisovať dary a tak 2% mechanizmus fyzických a právnických osôb ako-tak cca 1 miliardou Skk nahrádza výpadok príjmov sektora. V prípade, že ostanú iba 2% fyzických osôb, bude pokles príjmov v porovnaní s rokom 2002 predstavovať vyše 80% (300 miliónov Skk v porovnaní s 1,7 miliardy Skk)

2. MVO sa majú snažiť, potenciál fyzických osôb z 2% je okolo 700 miliónov Skk

-Odpoveď
Aj keď potenciál, pri 100% využití možnosti poukázať 2% z dane od fyzických osôb môže predstavovať 700 miliónov Skk, nie je to reálne dosiahnuť. Jednak nie každá fyzická osoba chce poukázať 2%, naše aj zahraničné skúsenosti poukazujú, že miera využitia tejto možnosti sa pohybuje okolo 40% a jednak nie každá fyzická osoba môže 2% poukázať, aj keď platí daň z príjmov- stačí, že nezaplatí daň načas, alebo má daň nižšiu ako 1000 Skk (za aktuálneho stavu, keď sa dá poukázať suma minimálne 20 Skk)- v štátnom rozpočte to figuruje ako príjem, ale MVO z tejto časti nevedia 2% získať a ani to nedokážu svojím snažením zmeniť.

3. Zdvihnutím minimálnej sumy od fyzických osôb z 20 Sk na 250 Sk neutrpia MVO a aj tak pre nich nedávajú tieto drobné sumy zmysel

-Odpoveď
Podľa posledných údajov z Daňového riaditeľstva SR, ktoré máme (za rok 2003 lebo v tomto roku nám ich odmietlo DR SR poskytnúť) bol počet fyzických osôb, ktoré mali 2% zo zaplatenej dane v pásme od 20 Skk do 250 Skk presne 335.690 osôb. Celkovo bolo v tom roku podaných 413.505 Vyhlásení. Čiže zvýšením hranice z 20 Skk na 250 Skk by stratilo 81% fyzických osôb možnosť poukázať 2% zo zaplatenej dane. Z niekoľkoročných skúseností vyplýva, že najmä tie najmenšie, lokálne MVO majú podstatnú časť svojich príjmov z 2% práve z tých „dvadsaťkorunáčok“ s súm hlboko pod 250 Skk. Práve tieto najmenšie MVO, voči ktorým Ministerstvo financií v podstate nemá námietky, budú zvýšením sumy na 250 Skk najviac postihnuté.

4. Zdvihnutím minimálnej sumy od fyzických osôb z 20 Sk na 250 Sk sa znížia  náklady štátu s týmto mechanizmom

-Odpoveď
Ak by aj náklady štátu na mechanizmus 2% predstavovali cca 33 miliónov Skk (ktoré boli spomínané v prvom roku tohto mechanizmu), tak pri zohľadnení sumy, ktorá sa aktuálne prerozdeľuje – 1 miliarda Skk, ide o „administratívne náklady“ vo výške 3.3%- čiže vysoko efektívny spôsob rozdeľovania financií. Pre porovnanie: aké „admin“ náklady mali štátne fondy?, aké má štát celkovo náklady na rozdelenie štátneho rozpočtu? Odstránením Vyhlásení zo strany právnických osôb a časti fyzických osôb, ktoré to už majú v rámci daňového priznania sa ešte odstránila administratívna náročnosť a náklady, pretože v daňovom priznaní ide iba o kolónky naviac a daňové priznania sa musia tak či tak spracovávať.

5. Zrušením 2% právnických osôb sa odstráni vyplácanie „kickbackov“ a zamedzí prezentácii obchodnej značky materskej firmy cez názov nadácie

-Odpoveď
Ak má Ministerstvo financií poznatky o kickbackoch, tak nech ich zverejní, aby sa poukázalo na MVO a firmy, ktoré takto „obchodujú“. Je to však dôvod na skvalitnenie legislatívy, aby sa takému konaniu zamedzilo, ale nie na zrušenie celého mechanizmu pre právnické osoby, pretože ostatné MVO tak budú postihnuté kolektívnou vinou za možno zopár MVO, ktoré takto konajú. Ak firma pôsobí (platí obrovské dane) na Slovensku, nesnaží sa umelo znižovať zisk, či prevádzať ho do zahraničia, daňových rajov a pod., a má k tomu ešte aj jasne definované kritéria podpory verejnoprospešných oblastí cez svoju firemnú nadáciu, v čom má Ministerstvo financií problém, ak nadácia nesie meno firmy a takto sa prezentuje? Firma dáva prepožičaním svojho mena nadácii určitý signál, že za touto nadáciou stojí, že chce byť aktívna vo verejnoprospešnom sektore a z pohľadu firmy kvôli „pár miliónom“ (v porovnaní so ziskami firiem, ak platia také obrovské dane) bude dávať firma dobrý pozor, aby zamedzila prípadnému zneužitiu týchto peňazí, pretože by riskovala dobré meno samotnej firmy. Okrem toho práve najväčšie a najúspešnejšie MVO sú aj pod najväčšou kontrolou zo strany štátu aj verejnosti. Ak by firmy zakladali svoje firemné nadácie a „fundovali“ ich z iných (vlastných) peňazí, malo by Ministerstvo financií rovnaký problém s prezentáciou obchodnej značky materskej firmy?

6. Zrušením 2% právnických osôb sa odstráni nesystémovosť, keď firma má rozhodovať, kam ide časť jej zaplatenej dane

-Odpoveď
Firma ako právnická osoba je len legislatívny pojem. Za konaním firmy je potrebné si predstaviť vždy ľudí, ktorí ju riadia, vlastnia, pracujú v nej. Ak vedia títo istí ľudia rozhodnúť ako fyzické osoby, kam poukážu ich 2%, prečo by nemohli vedieť aj ako zástupcovia firmy, kam firma poukáže 2%? Množstvo veľkých firiem má prepracované mechanizmy podpory, keď napríklad podporujú tie isté organizácie, ako podporujú zamestnanci (matching).

7. Zrušením 2% právnických osôb firmám štát neberie možnosť darovať, aspoň sa ukáže, či ide naozaj o filantropiu zo strany firiem

-Odpoveď
Áno, firmy aj fyzické osoby môžu darovať aj naďalej, zakázané to nemajú. Avšak až počas posledných 3 rokov, keď sa pod vplyvom 2% mechanizmu začali prezentovať MVO na verejnosti, keď sa začala rozvíjať spolupráca podnikateľského a neziskového sektora, začal podnikateľský sektor „ohmatávať“ MVO a zisťovať, ako môže byť táto medzisektorová spolupráca užitočná. Firmy sú založené za účelom dosahovania zisku, takže nemajú vo svojej podstate dôvod podporovať neziskové organizácie- stratia tým časť svojho zisku. Niekoľko firiem, ktoré verejne deklarujú, že uznávajú určitú spoločenskú zodpovednosť (napríklad členovia BLF), podporia MVO aj bez 2%. Celkovo však vyše 60000 firiem poukázalo 2% a tie potrebujú mať dôvod na podporu MVO aj naďalej. Pred pár rokmi to boli daňovo uznateľné dary, aktuálne to bolo ešte jednoduchšie cez 2%, nakoľko to nekládlo ani nároky na účtovníctvo a pod. Zrušením možnosti poukázať 2% nebude mať väčšina firiem snahu podporovať MVO a tie takto za 5 rokov zrušením odpočítateľných darov a 2% z dane prídu o väčšinu zo svojich zdrojov.

8. % mechanizmus bol prijatý ako prechodný mechanizmus, sektor má už dosť peňazí a nepotrebuje ďalšiu pomoc zo strany štátu, okrem toho % mechanizmus spôsobil veľký nárast počtu MVO a nedajú sa kontrolovať

-Odpoveď
Najlepšia odpoveď je presne uvedená už vo výčitke. Ak fyzické osoby a právnické osoby poukazujú do sektora stále viac peňazí a aj vzniká stále viac MVO, to je signál, že spoločnosť vníma činnosť štátu vo verejnoprospešných oblastiach ako nedostatočnú a tak verejnosť sama takýmto „hlasovaním“ poukazuje, kde sú problémové a podvýživené oblasti- najviac sú podporované organizácie, ktoré pracujú v oblasti zdravotníctva a školstva. Ak by skutočne nebolo potrebné pumpovať do sektora ďalšie zdroje, prejavilo by sa to neochotou verejnosti využívať tento mechanizmus. MVO musia totiž tieto financie použiť na verejnoprospešné účely, čo štát môže odkontrolovať a ak má poznatky o zneužívaní, tak nech ich zverejní a pripravíme spoločne návrh na zmenu legislatívy.

9. MVO majú mať aj iné zdroje (napríklad úspešné verejné zbierky)

-Odpoveď
Áno, je dôležité, aby MVO mali viaczdrojové financovanie. Aké majú MVO možnosti:

a) Verejná zbierka – nie každá organizácia môže vykonávať verejnú zbierku, povoľuje sa na maximálne 1 rok, kladie dôraz na náklady (osoby, medializácia...), nedá sa predpokladať- rozpočtovať jej výnos a špeciálne pre malé, lokálne MVO je reálnosť získania nejakých podstatných financií týmto spôsobom veľmi otázna.
b) EÚ zdroje – byrokracia, kým sa vyplnia všetky potrebné dokumenty, oneskorené platby (zálohové financie), potreba spolufinancovania zo strany MVO, sú iba určité oblasti a projekty, ktoré EÚ podporuje, taktiež to nie je reálne zo strany malých MVO
c) Dary – áno, avšak vysoké náklady na oslovovanie potenciálnych darcov a neistý výnos
d) DMS – darcovské SMS – pomaly sa hýbu ľady v tomto smere, je to však taktiež dostupné iba pre najväčšie a z pohľadu mobilných operátorov najväčšie MVO
e) Granty a dotácie – neexistuje právny nárok na získanie grantu či dotácie, ide vždy iba o rozhodnutie donora – nadácie alebo štátu. Najväčšie zahraničné nadácie, ktoré podporovali MVO na Slovensku už obmedzujú svoju činnosť a presúvajú svoju pozornosť do iných krajín.
f) Členské – reálne iba pre určité typy MVO, výnos zvyčajne nedostatočný
g) Poplatky za svoje služby – taktiež reálne iba pre určitú skupinu MVO, ktorá poskytuje také služby, ktoré by mohli byť do istej miery spoplatnené
h) Podnikateľská činnosť, reklama a prenájom – nie každá právna forma MVO môže podnikať, má to byť iba doplnková činnosť, nie preto MVO vznikajú

 2% bol práve taký mechanizmus:

• ktorý umožňoval verejnú súťaž medzi MVO,
• ktorý nediskriminoval žiadnu právnu formu MVO,
• ktorý okrem podmienky verejnoprospešných aktivít nevylučoval žiadnu MVO z možnosti získať financie ani podľa veľkosti MVO či regiónu pôsobenia

10. Zrušením nezdaniteľnej hranice 300.000 Sk sa odstráni nesystémová výhoda, ktorú majú MVO voči podnikateľským subjektom

-Odpoveď
Veď práve hranica 300.000 Skk príjmu bola akým-takým odlíšením MVO od podnikateľských subjektov a prejavom určitého uznania, že vykonávajú verejnoprospešné aktivity. Hranica 300.000 Skk príjmu bola však nie iba z podnikateľskej činnosti (ktorú ani nemôžu vykonávať všetky právne formy MVO), ale rátal sa tam aj príjem z reklamy, prenájmu a pod.- v tejto časti je ťažko prijať argumenty o „znevýhodňovaní“ podnikateľských subjektov, nakoľko to nezakladá reálne cenovú konkurenciu. Okrem toho, túto nesystémovú výhodu už roky majú tak isto politické strany a politické hnutia, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, vyššie územné celky, doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a pod. O koľko prichádza štát v prípade týchto inštitúcií a prečo, ak je to konkurencia, to autor daňovej reformy ako nesystémové opatrenie nezrušil pred troma rokmi?

11. Zrušením nezdaniteľnej hranice 300.000 Sk sa odstráni nesystémová výhoda, ktorú majú MVO voči podnikateľským subjektom a okrem toho „Zisk neziskových organizácií - veď to znie paradoxne“.  

-Odpoveď
Po prvé, nejde o nezdanenie 300.000 Skk ZISKU, ale 300.000 Skk PRÍJMU, čo je zásadný rozdiel. Okrem toho, ak aj MVO dosiahne zisk, tak na rozdiel od podnikateľských subjektov si nemôžu tento zisk zakladatelia/predstavitelia/členovia MVO vyplatiť, ale musia ho použiť na financovanie svojej hlavnej činnosti, čiže zisk slúži iba ako doplnkový zdroj financovania, presne tak, ako to žiada Ministerstvo financií. Zisk neziskovej organizácie vôbec neznie paradoxne – MVO síce nie sú založené z účelom dosiahnutia zisku, ale ak ho svojou činnosťou dosiahnu, tak ho musia použiť na financovania svojich verejnoprospešných aktivít. Potom by paradoxne mohlo znieť aj „Strata firiem, ktoré predsa sú založené za účelom zisku (nie za účelom dosiahnutia straty)“. Aj v zahraničí množstvo „ziskových“ spoločností má formu neziskovky, pretože aj keď nie sú založené na dosahovanie zisku, svojou činnosťou ho dosahujú, tento zisk však používajú na skvalitnenie svojej činnosti, nie pre prospech majiteľov/zakladateľov (napríklad donedávna americká burza New York Stock Exchange- NYSE bola právnou formou nezisková organizácia, aj keď dosahovala obrovské zisky).

12. Štát potrebuje naplniť štátnu kasu! 

-Odpoveď dal sám premiér:

„JE POTREBNÉ ŠETRIŤ NA ŠTÁTE, NIE NA VEREJNOSTI!“