Záznam z rokovania konferencie
...sa stal ministrom, v zásade v tom momente si myslí, že má právo a patent na rozum. Ja mám ten pocit, že jednoducho opatrenia, ktoré dlhodobo sledujem pri vstupe ľudí do určitých pozícií, nie sú v súlade so záujmami spoločnosti, pretože nerešpektujú prirodzený vývoj. To si myslím, že aj zákon, ktorý umožnil právnickým a fyzickým osobám venovať priamo 2% z daní subjektom alebo projektom, ktoré sú dostatočne dôveryhodné a ktoré sú tiež predmetom spoločenského vývoja, že ten vývoj jasne ukázal, že je nevyhnutné pokračovať v systémových opatreniach, ktoré budú odbremeňovať určitým spôsobom štát ako taký, jeho inštitúcie, ktoré zároveň zoberú nejakým spôsobom časť z centrálnych rozhodnutí z týchto ramien a z týchto hláv a budú ich vedieť delegovať do iných oblastí, či už regionálnych, alebo hlavne v tejto oblasti do podnikateľských subjektov, do fyzických osôb, ktoré majú svoju vlastnú predstavu o tom, čo by mohlo byť predmetom ich finančnej pomoci. Považujem tieto kroky, ktoré vytvoril v tomto prípade minister financií za skutočne nesystémové. Považujem ich za zastavenie určitého projektu, ktorý začínal naberať veľmi pozitívne a sľubné parametre, považujem to za zásah do niečoho, čo je prirodzeným dôsledkom snáh nás všetkým, ktorí sme v prepojení určitých aktivít, ktoré súvisia so sociálnym zázemím a s podnikateľským prostredím, že sú to kroky, ktoré zastavujú iniciatívy, zastavujú motiváciu nás všetkých, ktorí sa toho zúčastňujeme, pretože nám dávajú na známosť, že my nebude rozhodovať o ničom, pretože o všetkom, čo sa tu má diať, bude rozhodovať len štát a jeho inštitúcie, resp. ľudia, ktorí ich reprezentujú. A ja si myslím, že toto nie je dobrá cesta, preto sa skutočne prihováram za to, aby sa zamysleli ľudia, ktorí o týchto veciach rozhodujú, nad svojimi krokmi a viac počúvali nás všetkých, ktorí sa snažíme, tak ako to pani doktorka povedala, hľadať cestu k tomu, aby sme vytvorili podmienky pre činnosť všetkých mimovládiek a všetkého toho, čo súvisí s našim zámerom a je v súlade s našimi názormi. Ďakujem pekne za pozornosť.
Boris Strečanský
Ďakujem veľmi pekne a poprosím teraz pána Pavla Lančariča z Business Leaders Forum.
Pavol Lančarič
Príjemný dobrý deň dámy a páni, vážení zástupcovia a priatelia tretieho sektora,
táto téma sa dotkla mnohých a dotkla sa aj podnikateľských subjektov. Tiež sme o tom veľmi uvažovali a teraz by som Vám chcel povedať pár slov nielen ako generálny riaditeľ veľkej slovenskej spoločnosti, ale aj ako prezident Business Leaders Forum. Asi nie je mojou úlohou opakovať argumenty obhajcov a myslím si, že je treba, aby sme povedali, že my členovia Business Leaders Fora si jasne uvedomujeme, že daňová asignácia predstavuje vyčlenené zdroje z verejných financií a nie majetok súkromných firiem alebo osôb. Toto je pomoc štátu. Aj tie peniaze, ktoré idú pre Ligu pre rakovinu, sú síce nie dávané štátu, ale patria štátu. Toto určite netreba spochybňovať a celkom iste si myslím, že je správne to vedieť. Pravda, nie každý štát ani v Európskej únii ani v okolí, nie je natoľko tolerantný, nie je natoľko flexibilný, ako ten náš, ktorý napriek pomerne veľmi nízkej daňovej sadzbe, konkurenčnej s mnohými inými, stále ešte umožňuje, aby sme my sami rozhodli o tom, kam tie peniaze, alebo malá časť z nich – 2% pôjdu. Teda umožnenie takejto asignácie, je len priznaním a uznaním, že Ústredný výbor nemusí vedieť všetko a keď, tak to nemusí vedieť najlepšie. Ja som veľmi rád a veľmi hrdý, že takéto niečo na Slovensku jestvuje a bol by som ešte radšej, keby takéto niečo na Slovensku mohlo pokračovať aj ďalej. Združenie Business Leaders Forum združuje spoločnosti v súčasnosti, ktoré patria k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, ale aj k najväčším daňovým poplatníkom. My sa myslím dosť zásadným a principiálnych spôsobom podieľame na centralizovaných zdrojoch štátneho rozpočtu a myslíme si, že to tak aj má byť a robíme to transparentným a auditovatelným spôsobom. Ale my rovnako transparentným a auditovatelným spôsobom poškuľujeme v oblasti dobročinnosti alebo povedzme pri používaní prostriedkov, ktoré nám bolo umožnené doteraz asignovať v rámci doteraz jestvujúceho zákona. Veríme, že týmito krokmi dokážeme, nie síce suplovať štát, ale dokážeme decentralizovane rozhodnúť o veciach, o ktorých sa vieme poradiť práve s vami. My by sme veľmi radi v tejto veci pokračovali aj ďalej a veríme, že ešte stále je priestor na zmenu. Lebo zmena, ktorá sa urobí nožnicami, je síce veľmi jednoduchá, ale na druhej strane aj príliš jednoduchá na to, aby bola aj dostatočne dobrá. Ak sú v systéme nejaké chyby a celkom kľudne sa môže stať, že v ňom nejaké chyby sú, tak celkom určite je možné tieto chyby hľadať, tieto chyby naprávať, urobiť opatrenia na to, aby všetky tie prostriedky, ktoré sú asignované, boli používané zásadne výlučne a len v súlade s tým a ako je to napísané v zákone. Ale odstrániť ich bez akéhokoľvek iného spôsobu náhrady by znamenalo len zabrzdiť proces, ktorý, podľa nášho názoru, ide správnym smerom. Ako veľké spoločnosti veríme, že by bolo možné, dobré a vhodné, aby sme pri takýchto zmenách participovali, aby sme boli v situácii, ak sme toho schopní a asi sme toho schopní, vedeli v tejto veci povedať zásadné a odborné slovo. Dúfam, že tento možno trocha iný pohľad na vec tiež pomôže pri týchto úvahách a veríme, že aj ten systém, ak bude aj istým spôsobom transformovaný, nebude likvidovaný. Ďakujem za pozornosť.
Boris Strečanský
Ďakujem veľmi pekne a teraz by som odovzdal slovo pánovi Antonovi Srholcovi, ktorého nemusím snáď predstavovať, nech sa páči.
Anton Srholec
Pekné predpoludnie prajem Vám všetkým,
to sa čudujem, prečo pozvali k mikrofónu práve mňa, ktokoľvek z vás by vedel vyrozprávať, čo všetko dobré sa deje okolo vás, za každým z vás je kus peknej práce, keby ste to písali, ako ja píšem kroniku 15 rokov, tak by to bol zaujímavý krásny román, tým krajší, že by bol pravdivý. Ja sa vám chcem poďakovať a takýchto ľudí je tisíce v tomto národe, kde zastupujeme, suplujeme, čo štátna správa nestačí, robíme namiesto nich. Ja mám takú vzorku, bolo mi to pridelené, neviem, ak sa mýlim, opravte ma, štát nemá ešte ani jednu inštitúciu pre tých marginalizovaných bezdomovcov vytlačených na okraj. V polarizovanej spoločnosti pribúda bohatých, veľmi bohatých až príliš bohatých, paláce a pribúda na druhej strane aj bezdomovcov, ktorí sú vytlačení na ulicu, žobrákov, patologických štruktúr a všeličo sa nazberá. Treba sa o nich trocha postarať. Chcel by som sa poďakovať všetkým reholiam, charite a aj iniciatívam súkromným, občianskym, ktorí sa o týchto ľudí starajú a mám jeden návrh. 2% to nie je biblia alebo korán, do slova a do litery, bolo by dobré zosumarizovať, čo všetko robia mimovládne organizácie, teda aspoň 10% aj viac činností. Keby sme žiadali iba polovicu bolo by to 5%. Ja som za to, aby sa navrhlo, aby bolo 5% z daní, ktoré dávajú občania a vedia adresne kto čo robí a komu sa to dáva a keby sme sa vyjednávali s nimi, dohodli, možno že by to boli aj 3% alebo 3,5. a preto ďakujem vám za všetko, čo robíte preto, aby sa zachovalo aspoň to, čo je a nebol by som rád, aby pribúdalo ľudí, ktorí sú odkázaní na túto našu prácu, ale dokiaľ to tu bude, tak ja by som bol za to, nie aby sa umenšovalo percento, ale aby sa zvyšovalo. Želám vám, aby sa vám vo vašej práci darilo a aby vás pán boh požehnal.
Boris Strečanský
Ďakujeme veľmi pekne za krásne slová, čas beží neúprosne ďalej, odovzdávam slovo pánovi Kukurovi, riaditeľovi divadla Astorka, ospravedlňujem sa Aréna.
Juraj Kukura
Mám dve divadlá, tak to je prvá dobrá správa. Ja by som k tomu povedal len niekoľko slov, keď hovorím mojim priateľom v Nemecku, ktorí majú veľké problémy s daňami, pretože je to strašná, nezvládnuteľná vec a sú strašne vysoké, že máme rovnú daň 19%, tak nám to závidia. A keď hovorím, že ešte okrem toho občania, podnikatelia majú možnosť 2% odviesť mimo štátne, tak nás za to obdivujú. Ja si myslím, že tá vec 2% je nič iné ako dôvera štátu občanom. To znamená v princípe tá matematika nepustí. 2% idú na dane. Načo sú dane? Dane sú na to, aby sa financovali veci, ktoré financujú občania a dvomi percentami. To znamená, že tých 600 miliónov by sa malo použiť na to, na čo ich dávajú mimovládne organizácie. To znamená, že ide len o dôveru, že nie všetko ten štát vie a nie všetko vidí a dal túto právomoc občanom, aby riešili problémy, ktoré štát nevidí a ani nemôže vidieť. To nie je otázka schopností alebo neschopností, pretože sa to jednoducho nedá. A v tomto slova zmysle to považujem za veľmi dôležité, pretože tých 600 miliónov je určených presne na to, na čo sa používajú. Tie 2%, ktoré používam, používajú sa na kultúru, charitu, to znamená, že štát tým v podstate nič nezíska, pretože on to musí na tieto projekty dať. Na bezdomovcov, na kultúru, na medicínu, na starosť o ľudí, ktorí to potrebujú. Peniaze v podstate dávajú radosť. Niekomu dávajú radosť takú, že si dopraje luxus a niekto má radosť pomáhať druhým. Takže ja by som tú radosť pomáhať druhým, tým ktorí to robia, nebral. Ďakujem vám pekne.
Boris Strečanský
Ďakujeme veľmi pekne, poprosím teraz pána Riapoša, predsedu Slovenského paraolympijského výboru.
Riapoš
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť na tejto konferencii. Slovenskí paraolympionici aj ja osobne sme známi svojou bojovnosťou, takže sme tu preto, aby sme vám dodali trochu bojovnosti. V poslednom období sme si zvykli, že nám už je akosi dobre, chcem vám povedať, že o dobré veci treba bojovať, tie neprichádzajú samé. Hovorí sa tu o peniazoch, ale myslím si, že toto nie je o peniazoch, toto je o systéme. Taký významný človek ako bol Churchill v štyridsiatych rokoch zadefinoval World Fair Trade a ten hovorí, že tretí sektor je v tom trojuholníku veľmi dôležitý. Mám taký pocit, že ten tretí sektor chce niekto odrezať, pretože, keď nemáte možnosť rozhodovať o svojich veciach, o systéme, ktorý sa tu nastavil, strácate možnosť bytia. Toto nie je o peniazoch, ale o systéme, takže naozaj treba zabojovať za tento systém a nie je to o jednotlivcoch, pretože jednotlivci tvoria štát a tak ako ho tvoria právnické osoby, tak ho tvoria aj fyzické osoby a bolo by zlé, keby nám to právo rozhodovať o našich veciach chceli zobrať. Takže nebuďte smutní, pretože mám taký pocit, že ste smutní, keď si to vybojujeme, o to väčšiu radosť budeme mať ako paraolympionici na všetkých kontinentoch, keď zdvíhajú slovenskú vlajku a zdvíhajú ju veľmi často a majú pocit a sú hrdí, že sú Slováci, takže som rád, že som Slovák, že je tu tak veľa dobrých a pozitívnych ľudí a bojujeme za spoločnú vec. Držte sa.
Boris Strečanský
Ďakujeme veľmi pekne, poprosím teraz pani Zuzanu Szatmáry.
Zuzana Szatmáry
Ja asi nebudem v podozrení, že mi ide o záujmy našej nadácie, keď budeme hovoriť o 2%, pretože my pri tom, že máme ročne 2000 klientov, ktorých uchránime pred nespravodlivosťou aj práve preto, že vyhrávame nad veľkými podnikmi, už tu nie je pán Lančarič, dokonca jeden proces aj nad nimi a včera sme položili na lopatky ZSF, takže si viete predstaviť, že sme za celé tie roky nedostali ani korunu od právnických firiem, aj by som povedala, že snáď nám to slúži na chválu, ale to ešte neznamená, že sa to netýka aj nás. Pretože a ja som si to presne napísala: 100% sa mýli ten, kto si myslí, že nám ide len o 2%. Ja by som si dovolila zacitovať článok Ústavy 29, ktorý hovorí o práve občanov združovať podľa spoločných záujmov. To nie je len taká deklarácia v našej Ústave, pretože výklad hovorí o tom, že občania majú právo sa združovať so spoločnými záujmami a majú právo robiť to, čo nechce, nemôže alebo nie je schopný urobiť štát. Výklad k Ústave k tomuto článku hovorí, že je povinnosťou štátu vytvoriť také prostredie, aby občania mohli toto svoje právo, ktoré je ešte aj z Ústavy trvalé, realizovať. Keď hovorím o tom, že 100% sa mýli ten, kto si myslí, že nám ide len o 2%, naozaj sa mýli, pretože tie 2%, ktoré sa berú z kasy štátneho rozpočtu a asignujú sa, lepšie ako Ďuro Kukura to asi nepoviem, to je málo. A ja tvrdím už 15 rokov, že je to málo a 15 rokov opakujem, že treba vytvoriť viac zdrojové financovanie, že treba vytvoriť rovnosť šancí napríklad aj takých ako sme my, lebo v tomto systéme ochrancovia ľudských práv a spravodlivosti šancu získať korunu nemajú. My teda na to zatiaľ nezahynieme, ale nemáme možnosť tie peniaze získavať. Tak ako 15 rokov opakujem, že musíme vytvoriť komplexný systém, tak presne akákoľvek vláda a je to jedno, či tam bol Mečiar alebo Dzurinda alebo Fico, vždy sa niekto snaží tým alebo oným spôsobom tú tretiu zónu spoločnosti podpíliť alebo ju nejakým spôsobom vytýkať. Takže ja viem, ako na to, dnes už aj so svojim tímom, s tým, že sme to odpozerali, ako sa to robí v štátoch, v ktorých to funguje. V západnej Európe veľmi nie, v Amerike to funguje veľmi dobre, dá sa z toho odpozerať veľmi veľa, vieme, ako na to, nebudem vás s tým otravovať a kedykoľvek pôjdem znova do jednaní, budem hovoriť: mýlite sa, nielen 2% pre tých, ktorí môžu, my chceme viac a ako hovorí aj môj priateľ Tonko, mne je málo aj to, čo on povedal. Takže toto bude naša cesta ďalej. Ďakujem vám veľmi pekne.
Boris Strečanský
Ďakujeme veľmi pekne za príhovory, ktoré v mnohom odhalili, prečo sa tu dnes stretávame a inými slovami ako je to v jazyku médií alebo v jazyku byrokratickom, ale v jazyku ľudskom. Som veľmi rád, že aj ten posledný príspevok skončil optimisticky a skončil s nádejou, myslím, že aj to je to, kvôli čomu sa tu dnes stretávame a všetci veríme, že sa nám podarí ten trend zvrátiť. Ešte raz ďakujem veľmi pekne vám, vážení hostia, ktorí ste prišli a povedali ste, čo ste mali na duši a na srdci. Teraz nasleduje druhá časť nášho programu, ktorá sa bude venovať už samotnej kampani a v tejto časti programu už budeme hovoriť o tom, ako táto kampaň môže prebiehať a aké roly v nej môžeme všetci zohrávať. Takže ďakujem veľmi pekne a poprosím Filipa Vagača a Martina Bútoru.
Filip Vagač
Ďakujem pekne, prvá vec, došlo k takej malej zmene vo vašich programoch, mali ste tretí bod, ktorý bude o politikoch a o politickom okrúhlom stole, ktorý chceme spraviť od 12.00, ale sme to posunuli, lebo majú strašne dôležité hlasovanie o vianočných príspevkoch, o vianočných banánoch a nemohli prísť na 11.00 ani jeden, lebo sa nevedeli dohodnúť či tie banány budú alebo nie, tak sme sa dohodli, že prídu o 12.00, tak preto sme presunuli ten bod, v ktorom budeme hovoriť o kampani na teraz na 11.00 a potom o 12.00 bude ten politický stôl. Za chvíľu pozvem ďalších ľudí na pódium, všetkých tých, ktorí stoja za kampaňou a budeme hovoriť o tom, čo sa v kampani bude diať, čo pripravujeme a čo by sme hlavne spolu s vami chceli pripraviť. Na začiatok by som bol veľmi rád, keby nám Martin Bútora, ktorého v treťom sektore, v našich kruhoch netreba predstavovať a ktorý strávil v sektore, dá sa povedať všetky chvíle od začiatku, aby sa vrátil späť, lebo kampane tu už rozličné boli, udiali sa v istých historických momentoch. 8 rokov sme nemuseli robiť žiadnu kampaň, teraz vstupujeme znova do istého bodu, kedy rozmýšľame a uvažujeme, že spravíme kampaň a akú ju spravíme a akú bude mať tvár. Myslím si, že bude veľmi dobré, keď sa zamyslíme nad tým, prečo sa ideme rozhodnúť, že toto spravíme, prečo vstupujeme do tohto obdobia a čo vlastne očakávame od tohto všetkého. Takže Martin, nech sa páči.
Martin Bútora
Ďakujem pekne, ďakujem pekne ešte raz za tie všetky slová, ktoré odzneli, človek má taký pocit, že je to naozaj ako z veľkej knihy, z veľkej knihy ľudí, ktorí to robia, ktorí do toho vidia, ktorí o tom veľa vedia a ktorí si našli čas, aby nás prišli povzbudiť. Zhodou okolností, ako sme sa tu teraz zišli, viacerí z vás docestovali vlakom, autobusom, autom, tak sme v jednej časti tejto budovy, ktorá tu už o pár rokov nebude a v druhej časti tejto budovy sa odohralo také zaujímavé podujatie, náhodou som tam zablúdil, kým som prišiel sem. A to podujatie sa volá Angličtina v pesničkách, sú tam deti, je to podujatie, na ktorom sa podieľa viacero organizácií, oni to volajú „wannabe cool“ a som sa zhováral s organizátorom toho podujatia a on hovorí: „ja viem, čo tu vy máte, my by sme to tiež nemohli robiť bez toho, keby neexistovala nejaká podpora“. Niektorá z týchto organizácií môže pôsobiť a učiť deti spievať v anglických pesničkách aj vďaka tomu, o čo sa teraz bojuje. Chcel by som svojich pár minút využiť na to, podľa toho, ako mi tá úloha bola pridelená a určená, aby som sa na chvíľu vrátil k niektorým kontextom, v ktorých sa tu toto dnes odohráva a deje. Možno by bolo dobré ten prvý kontext zasadiť do istého historického rámca vývinu Slovenska v posledných desaťročiach, pretože zhodou okolností je aj tento rok rokom rozmanitých výročí. To znamená, keď si pozrieme Slovensko ešte v polovici 80–tych rokov, bola to krajina ešte nezreklamovaného komunizmu, perestrojka sem nedorazila, bola to krajina do nešťastného vydania socialistickej modernizácie a práve o týchto rozmanitých negatívnych dopadoch tohto typu modernizácie na životné prostredie hovorila vtedajšia iniciatíva Bratislava nahlas. Zhrnula fakty, opísala príbehy rozmanitého zápasu ochranárov a iných občianskych organizácií o inú kvalitu života. Dá sa povedať, že povedala niečo také, že kráľ je nahý, vtedajšia moc zareagovala určitými represiami, ale nie už masovými represiami, bola už predsa len slabá na to, aby mohla tieto represie rozvinúť naplno a o 2 roky sa mnohí z týchto ľudí stretli v novembri na námestí. O 10 rokov, v druhej polovici 90–tych rokov sa samozrejme Slovensko zmenilo, zmenil sa režim, ktorý sme tu mali, ale dobre, že spomíname, o čo vtedy v tomto období išlo. Myslím si, že ten zápas, ktorý sa vtedy viedol, bol o základy demokracie, demokratických pravidiel hry. Súhrnné správy o Slovensku, ktoré sme vtedy vydávali, naši autori písali o Slovensku ako o akejsi zošnurovanej krajine, ktorej hrozí nekonsolidovaná demokracia, narušovanie deľby moci, obmedzovanie slobody a samosprávnosti, potláčanie nezávislosti kultúry a médií. A my sme vtedy dosť zdôrazňovali slová amerického filozofa, ktorého štyria starí rodičia pochádzali z východného Slovenska, Michaela Novaka, že Slovenská republika má zmysel iba vtedy, ak bude slobodná. Prešlo ďalších 10 rokov a myslím si, že krajina sa znovu výrazne zmenila, stali sme sa členmi EU, vstúpili sme do týchto širších zoskupení a spoločenstiev, rozbehli sme mnohé reformy a predsa v nemalej časti populácie prevládlo aj sklamanie, odcudzenie, určitý cynizmus. Tým kľúčovým, ak sa to tak dá zjednodušiť, tým kľúčovým pojmom, o ktorý vtedy išlo, o ktorý sa viedol zápas, bola kvalita života, kvalita demokracie. Myslím si, že v tejto chvíli stojíme na prahu ďalšieho 10-ročia, ktorého výsledky môžeme zhmotniť za ďalších 10 rokov, pretože je to zápas o budúcu tvár Slovenska, o takú tvár Slovenska, ktorá by viedla ku krajine, ktorá je schopná čeliť všetkým výzvam, ktoré sú okolo nás. To znamená umiestniť sa v európskom priestore, umiestniť sa tam s aktívnymi, vzdelanými, sebavedomými občanmi, umiestniť sa tam so všetkou pestrosťou svojho detstva aj aktuálnej podoby. Tá tvár bude buď vľúdna, nápomocná, podporná, alebo to bude taká tvár, o ktorej hovorili niektorí z prezečníkov, keď nás prišli pozdraviť, teda tvár štátneho byrokratizmu. Ten druhý kontext, ak dovolíte by som sa na chvíľu vrátil k dejinám sektora. Prvý československý prezident Masaryk hovoril, že štáty sa udržiavajú tými ideami, na ktorých boli založené, aj komunity sa udržiavajú tými ideami, na ktorých boli založené. Tretí sektor na Slovensku sa vyznačoval troma dôležitými črtami, okrem mnohých iných, schopnosťou určitej samo organizovanosti, samosprávnosti, potom neobyčajnou pestrosťou a aj kampaňami. Sedia medzi nami ľudia, ktorí boli pri zrodoch a základoch, sú to nemôžem povedať founding fathers, ale founding parents, to znamená zakladajúci rodičia tohto slovenského, vtedy ešte československého tretieho sektora, ktorí vložili pečať schopnosti samo organizácie, ktorá sa potom rôznym spôsobom vyvíjala. A jednou z tých čŕt boli teda kampane. Ešte pred rokom 1998, pre tých z vás, ktorí ste trocha mladší a natoľko si to nepamätajú, to bola veľmi významná kampaň Tretí sektor SOS, vtedy išlo o zákon o nadáciách, ktorý predstavitelia sektora považovali za diskriminujúci. A tá kampaň mala svoj význam, najmä preto, že sektor zviditeľnila. Ľudia aj organizácie vystúpili z tieňa, pomenovali sa, ukázali, čo robia, vložili sa do toho zápasu, aj keď ten zápas nebol úspešný vtedy v tom čase, v tej podobe, ale veľmi prispel k sebauvedomeniu tretieho sektora. Potom nasledovali ďalšie kampane, občianska kampaň ´98 pred voľbami, ktorá podobne ako táto mala, táto má dva, tá kampaň mala tri, veľmi jasné, veľmi zrozumiteľné, veľmi pochopiteľné a účinné ciele a dá sa povedať, že všetky tri sa dosiahli, to znamená zvýšiť výkon, zvýšiť účasť a zvýšiť kontrolu nad voľbami. Neboli to jediné kampane, ešte pred občianskou kampaňou sa veľa občianskych organizácií, a to svedčí o pestrosti sektora, angažovali v najrozmanitejších kampaniach, od kampane, ktorá sa týkala Mochoviec, cez kampaň, ktorá sa týkala uchovania tej predstavy vyučovania slovenského jazyka, ktorá bola proti alternatívnemu vyučovaniu, až po kampaň proti zákonu na ochranu republiky. Samozrejme aj po voľbách ´98, a to je domnievam sa veľmi dôležité, zatiaľ čo tá prvá časť toho dedičstva, prvá časť tých kampaní bola skôr o zápase s určitou autoritárskou podobou, tá druhá časť sa týkala kvality demokracie. A tých kampaní aj po roku 1998 bolo veľa a viaceré z nich boli aj úspešné, alebo aspoň čiastočne úspešné. Len veľmi na rýchlo ich pripomeniem: za skutočnú reformu verejnej správy, za dobrý zákon o odpadoch, Piata žena, Rasizmus je aj tvoj problém, Inakosť a potom hlavne najmä, čo tak veľmi vystúpilo do popredia úspešná kampaň o prijatí dobrého zákona o slobodnom prístupe k informáciám, Čo nie je tajné, je verejné. To bol myslím taký príklad, keď Juraj Kukura hovoril, že v Nemecku ľudia, povedané jeho slovami, závidia, že na Slovensku je možné mať nielen pomerne nízke dane, ale aj nejakú časť tých daní odpísať v prospech dobrovoľníckych činností. Myslím si, že táto kampaň bola príkladom, ktorá ukázala všestrannú silu toho sektora, jednak odbornú, to znamená schopnosti pripraviť a koncipovať takýto zákon a potom aj akčnú. Napriek skepse, napriek tomu, čo sa označovalo ako blbá nálada, napriek mnohej, mnohej kritike generácie politikov zmeny, ktorí prišli po 1998, sa predsa len niektoré občianske organizácie zapojili aj do predvolebnej kampane pred rokom 2002 a kľúčovým heslom bolo, aby ľudia mohli voliť informovane, aby to bola informovaná voľba. Tá voľba sa vtedy týkala nášho členstva v EU a NATO. Myslím si, že tu sektor preukázal svoju schopnosť, že na jednej strane časť, nie veľká ale predsa len určitá časť sa do tých kampaní pustila a na druhej strane nemalá časť, tie organizácie, ktoré sa na to podujali, ho kritizovala. A to je sila sektora. Schopnosť niečo konať, ale schopnosť to aj kriticky reflektovať. Schopnosť vnútorne nesúhlasiť, ale nedať sa obmedziť, keď je treba nejaká akcia. A najmä umožniť to tým, ktorí sú presvedčení o tom, že takéto podujatie je dobré, aby to mohli urobiť. Možno stojí za to, po štvrté povedať iný unikátny charakteristický prvok slovenského občianskeho mimovládneho tretieho sektora. Myslím si, že ten je jeho dosť výrazná pestrosť a za celé to obdobie od skorého začiatku 90-tych rokov až po pôsobenie v samostatnej Slovenskej republike, bolo niekoľko kľúčových profilácií sektora, ktoré mali veľký význam v tom, čomu sa hovorí príspevok k demokratickej modernizácii krajiny. Hovorili sme už o týchto občianskych kampaniach, ktoré boli zamerané na nejakú verejnú mobilizáciu občanov, na účasť vo voľbách, na dozor nad voľbami... Ale takýchto dôležitých kľúčových profilácií bolo viac a všetky z nich mali svoj zmysel. Časť sektora sa vyprofilovala z veľmi alternatívnych prístupov riešenia jednotlivých verejných politík. Od environmentálnych organizácií až po mnohé ďalšie to boli organizácie a občania a združenia, ktoré boli schopné prichádzať s alternatívnymi návrhmi na riešenie daného problému a verejnej politiky. A tie hlasy boli často krát odborné, boli podložené, vyargumentované a mnohé z nich sa takým alebo onakým uplatňovali. Myslím si, že sa aj veľmi rozvinula občianska advokácia, niečo z toho som spomínal a to aby ľudia vôbec pochopili a uvedomili si, že je tu niekto, kto sa ich môže zastať, kto môže obhajovať ich práva a kto ich postupne vedie k takejto účasti, to bol jeden z výrazných demokratizačných modernizačných znakov. A akokoľvek boli takého iniciatívy, takéto kroky iba ojedinelé a možno osamelé, vieme všetci, že veľké zmeny vznikajú len z malých zmien. Myslím si, že tak isto dôležité organizácie, a tých bolo viac, ktoré sa angažovali do kritickej reflexii politiky. Nech sa to týkalo korupcie, nech sa to týkalo oslabovania kultúrneho povedomia a mnohých ďalších konkrétnych prejavov politickej kultúry, alebo nekultúry, ak chcete, ktorých sme boli svedkami v uplynulých rokoch. Napokon ešte dve dôležité profilácie, sektor sa osvedčil ako alternatívny alebo doplňujúci partnerský poskytovateľ služieb a ako unikátny poskytovateľ služieb. To si sektor samozrejme musel vybojovať svoje právo, aby vôbec mohol súťažiť, pretože dané predpisy, daná legislatíva to nie vždy umožňovala, ale to sú práve tie nezastupiteľné a nenahraditeľné vklady jedincov, o ktorých hovorila aj pani Siracká, kde sú určité momenty ľudskej služby a solidarity, ktoré štát, aj keby sa roztrhol, nevie robiť, pretože to robia len ľudia a môžu im v tom pomôcť organizácie k tomu určené. A napokon sa sektor začal profilovať aj v podieľaní sa svojich skúseností s našimi susedmi a širším zahraničím, čo si myslím, je veľmi významná profilácia po desaťročiach určitého izolacionizmu, uzavretosti, že viaceré organizácie a viacerí ľudia v týchto organizáciách boli schopní podeliť sa s touto slovenskou skúsenosťou. A nikdy myslím z našej skúsenosti nevystupovali ako „majstri sveta“, pretože Slovensko, slovenský príbeh, je príbehom generácií, ktoré vybojovali svoje zápasy a veľakrát v tých zápasoch padli, prehrali a padli, ale dokázali vstať znova a dokázali niesť tú pochodeň zmeny naďalej a myslím si, že tým je táto slovenská skúsenosť možno zaujímavejšia ako skúsenosť krajín, ktorým sa všetko podarilo na prvýkrát. Napokon posledné dve, chcem pripomenúť jednu vec, ktorá sa stráca aj spôsobom, ako média o tom hovoria, organizácia ľudí pôsobiacich v tomto sektore potrebuje strašne veľa ľudí. A keď to zoberieme generačne od mládeže, malých detí, dospievajúcej mládeže až po ľudí starších. Tak len na ilustráciu si zoberiem tento jeden prvok. V polovici 90-tych rokoch poberalo invalidný dôchodok takmer 250 000 ľudí, zdravotne postihnutých bolo 300-400 000. Okolo každého človeka, ktorý takýmto spôsobom má skomplikovaný život, žili jeho blízki. To znamená, že ak pridáme týchto blízkych, tak osud týchto ľudí zasahuje ½ až ¾ milióna ľudí. Samozrejme, že štát tu má a musí pomôcť tým, čím môže pomôcť, to znamená finančnou pomocou, ale nemôže a nedokáže pomôcť presne tým, čím môžu pomôcť ľudia a organizácie, ktoré sú za týmto účelom založené. Vybral som si tento príklad, ak dovolíte, lebo aj vo svojej rodine mal som otca, ktorý mal takéto postihnutie, aj v rodine mojej ženy sme to mali a viem, o čom hovorím, pretože sme roky, ak nie desaťročia, žili s ľuďmi, ktorí sa napriek tomu nevzdali, usilovali sa byť platnými a samozrejme v tomto zmysle sme aj potrebovali pomoc. Napokon my sme mali teraz stretnutie, prišli sem mladí európski lídri, organizoval to British Council a navštívili viaceré slovenské organizácie a ten ich dojem bol na jednej strane ohromujúci z toho obrovského nasadenia, aktivity, snahy a úsilia tých ľudí, čo robia často krát za veľmi komplikovaných podmienok. Boli napríklad na tom detskom ihrisku v Petržalke a čudovali sa, kde je nejaká samospráva, kde sú nejaké prostriedky z verejných zdrojov pre túto činnosť. Tak trocha sa s nami aj podelili o tom, ako by sa napríklad dalo viac občanov zaangažovať. Jeden z ich dojmov, ktorí títo ľudia hovorili, celý deň strávili v rôznych takýchto organizáciách a prostrediach, jeden z tých dojmov bol, že cítili sme tam určitú neistotu, čo bude ďalej, keď si zhŕňali výsledky týchto návštev na druhý deň, tak všetci z nich hovorili, že vo všetkých týchto organizáciách sa ľudia pýtali a pýtajú, čo bude ďalej. Chcel som povedať, že ja si myslím, že to najdôležitejšie posolstvo tohto dnešného stretnutia aj kampane, ktorá sa rozbieha je to, že to, čo bude ďalej, to nie je nikde vopred dané, stanovené, vymyslené, dohodnuté. To čo bude ďalej závisí od toho, aj od toho, akým spôsobom do toho vstúpime. Toto je unikátny prvok, na ktorý ešte nie sme stále na Slovensku dostatočne zvyklí a všetko to znechutenie z politiky, celý ten syndróm občianskej bezmocnosti a desiatky a desiatky aj prehraných zápasov nás v tom utužujú, že je to inak, ale nie je to pravda. To čo bude ďalej a ako budeme vyzerať, bude závisieť od ľudí a organizácií, ktoré sa dali dokopy. Keby neboli tí ľudia, ktorých Filip spomínal a ktorí teraz prídu hovoriť o kampani a ďalšie desiatky ľudí, tak by sme tu v tejto chvíli takto nesedeli, nebolo by vyjednávanie, nebola by spolupráca a najmä nebolo by to, čo sa chystá a to, čo sa chystá, uvidíte o chvíľočku, bude nesmierne zaujímavé. Ja to vidím tak, že ak si predstavíte mapu Slovenska, tak možnože do Vianoc sa podarí rozžiariť doslova v pravom slova zmysle, ale aj symbolicky, tisícky takých malých špendlíkov, žiarovčičiek, ktoré nejakým spôsobom zasvietia a celú tú tichú silu sektora, v tých stovkách činností, dokážu ľuďom ukázať, sprítomniť a doslova zviditeľniť, lebo zasvietia a verím, že zažiaria. My dnes vieme, a tým by som skončil, že počet darcov a prijímateľov rástol, ľudia sa učia filantropii, vieme, že je to tak, že akcia priťahuje akciu, prostriedky priťahujú prostriedky. To znamená, že prostriedky, ktoré organizácie získajú touto cestou, môžu potom pritiahnuť ďalšie zdroje. Vieme, ako takáto činnosť veľmi obohacuje sociálny kapitál krajiny a vieme aj z našich výskumov, že mimovládne organizácie veľmi účinným spôsobom prispievajú k problému Slovenska dlhodobému a nie tak ľahko zmeniteľnému a síce pomáhajú zmierňovať tú slabú hladinu dôvery spoločnosti, pretože sme spoločnosťou, kde si ľudia ešte stále dôverujú. Vieme a veríme, že bez participácie nie je možná skutočná kvalitná európska demokracia a vieme a chceme veriť, že sú tu politici, ktorí dokážu dovidieť za roh. A možno týmto politikom, ale aj všetkým nám by som teraz na záver si dovolil odcitovať slová Alexandra Matušku, ktorý to kedysi povedal o Štúrovcoch, lebo aj to boli do určitej miery občianski aktivisti, aj to boli, ak chcete, pozitívni devianti, ktorí dokázali za tej situácie prispieť k tomu, aby obrazne povedané vznikol národ. „Vpísali si do znaku heslo nadosobnej služby“, povedal Matuška, „a toho sa držali. Bolesť nepociťovali, že niet idey, ktorá by národ celistvo spájala a že musia začínať od A. A jednako boli trpezliví. Narodení pre veľké, konajú bez des a výbuchov čiernu prácu a trpezlivo, ozrutne trpezlivo budia umy a svedomia. Praví európski ľudia svojim vzdelaním a pôsobia na dedinách. Žijú v klietke a duše sa im rozpínajú vo vesmírnych koncepciách. Zakúšajú zlobu otrokárov a veria v ľudskosť. O holý život ide ich rodu a oni už zdôrazňujú, že sa treba usilovať nie prosto o existenciu a čo je jej zmysel, nie prosto o život až o jeho akosť a plnosť, donútení obmedzovať sa na kultúru, pracovať s papiermi a so slovom, chopia sa prvej príležitosti premeniť slovo na čin, opustiť papier pre život.“ Keď to tak zhrnieme, dá sa povedať, že tomu všetkému, čo dnes robíme, drží palce nielen dnes už nebohý Alexander Matuška, ale aj tí naši vtedajší národní buditelia. Ďakujem vám pekne za pozornosť. Všetko dobré.
Filip Vagač
Ďakujem Martinovi Bútorovi a teraz by som chcel pozvať na pódium ľudí, ktorí začali robiť okolo tejto kampane a o ktorých by som vám chcel povedať viac. Chcel by som sem pozvať pani Helenu Wolekovú, Marcela Zajaca, Saskiu Repčíkovú, Hanku Lyon, Milana Andrejkoviča, Borisa Strečanského a Pavla Demeša. Keby ste si prosím vás mohli sem prísť sadnúť.
Chcel by som vám na úvod povedať krátky príbeh týchto ľudí a neviem ako vy, ale keď sa začalo hovoriť o tom, že 2% idú zrušiť, tak som dostával krátke telefonáty, že počuj Filip, ide sa niečo robiť? Lebo toto nie je v poriadku, týka sa to nás, volali veľakrát ľudia z drobných organizácií, kde tie 2% tvoria 30-50% z celoročného rozpočtu a hovorili o tom, ako sa ich to osobne dotkne, čo to bude znamenať pre tie organizácie, ako nebudú môcť robiť mnohé veci, ktoré dovtedy robili. Postupne sa začali stretávať, najprv to bola taká širšia skupinka, ale potom sa udiala taká vec, že sme nemali čas, skoro nikto nemal, pretože každý funguje v tej svojej organizácii a poznáte to veľmi dobre, funguje nie na 100% ale 150-200, proste nestíha, fyzicky nestíha. A stálo to celé na tom, že čo sa s tým ďalej bude diať, lebo cítili sme úplne všetci, že niečo treba urobiť, nejako treba zareagovať, ale kapacity neboli skoro žiadne. No a títo ľudia, čo tu teraz sedia, tak sa pozerali na vec, že sa stretávali niekedy denne, niekedy dvakrát do dňa, ako napríklad včera pred touto konferenciou, aj napriek tomu, že a to chcem zdôrazniť, že každý jeden má svoju organizáciu, v ktorej musí fungovať, veľakrát ako riaditeľ, veľakrát ako človek, ktorý rieši množstvo drobných problémov, ktoré v každej organizácii každý jeden z nás poznáme. To znamená, že musia fungovať doma, ale sa rozhodli, že budú fungovať aj pre túto kampaň a hovorím to hlavne kvôli tomu, že to že sme sa dnes stretli, pozvánka išla zhruba ani nie pred dvoma týždňami, dostali sme 170 oficiálnych registrovaných prihlášok, sedí tu viac ľudí, za 2 týždne sa proste dokázalo zrazu vzopnúť, prišli ste sem, možno veľa krát to bolo zo zvedavosti, aby ste sa dozvedeli, čo sa ide diať, ale chcem povedať, že udeje sa strašne málo, keď každý jeden z vás sa nerozhodne urobiť to isté, čo sme urobili my. Veľakrát počúvame, sme to počuli aj z našich organizácií, že nestíhajú. Že sa to nedá fyzicky. Ideme do obdobia predvianočného, veľakrát fundraisingového, ktorý znamená pre mimovládky strašne veľa, lebo je to obdobie, kedy získavame zdroje. Napriek tomu máme túto možnosť voľby. Máme si možnosť povedať, že ledva stihneme to, čo máme v našich organizáciách, alebo sa pokúsime urobiť ešte jeden krok, možno drobný, možno väčší, podľa toho kto ako vládze a sa pokúsime urobiť krok, ktorý prispeje k tomu, aby táto kampaň, ktorej logo tu visí, ktoré vidíte, aby zažiarila tak, ako hovoril Martin Bútora, aby zažiarila po celom Slovensku. Lebo to sa priznávam otvorene ja sám za seba a môže to povedať každý jeden potom za seba, ja nemám šancu, nemám kapacitu, nedá sa to, aby to bolo niekde ďalej, aby to bolo cítiť, aby to bolo niečo, čo bude naše spoločné dielo. Čiže teraz začneme hovoriť o tom, na čom sme my spoločne rozmýšľali, nad tým, čo chystáme ako také základné kroky, ale to, ako táto kampaň bude naozaj vyzerať, závisí od nás všetkých, ktorí tu sedíme a ktorí sa rozhodneme urobiť ten kúsoček k tomu, aby tú kampaň bolo vidieť a cítiť. Chcel by som povedať také dva základné momenty, ktoré bude obsahovať táto kampaň. Prvý je ten politicko-legislatívno-právny, ktorý sa bude týkať od drobných stretnutí s poslancami, od návštev v jednotlivých kluboch alebo v jednotlivých parlamentných výboroch, kde tento zákon budú prejednávať. My sa budeme pokúšať nejako vyjednať to, aby nás nevymenili za vianočný banán alebo prípadne nejakú poľnohospodársku dotáciu, uvidíme. Myslím si, že sa mnoho a sa ukazuje, že by sa mohli niektoré veci podariť, napriek tomu si myslím, že nemôžme si byť nimi istí, teraz hovorím o politikoch aj keď tu dnes budú, treba im to povedať. Poviem im to o tej 12.00. Že pevne veríme, že sa to udeje, ale napriek tomu budeme striehnuť každý jeden krok, aby sa to naozaj udialo. Čiže toto je jeden rámec, jeden je, ktorý sa bude diať na parlamentnej pôde a kde sa bude striehnuť naozaj na ich každý krok na to, aby sa ten zákon dostal v takej podobe, ako si želáme aby bol. A druhý je práca s verejnosťou a o tej chceme teraz hovoriť. O tom, ako budeme s verejnosťou pracovať a akým spôsobom budeme predstavovať to, o čo nám ide a to, čo je tieto 2%, ale podľa mňa ďaleko viac. Celá tá diskusia o filantropii, čo to pre nás znamená a prečo je dôležité o tom diskutovať. Začnem možno takým konkrétnym symbolom, ktorý sme si zvolili, ktorý tu vidíte na týchto paneloch. Sú tam 2%, v prvoplánovej rovine je to naozaj o tých 2%, o ktoré tu zápasíme, ale myslím si, že nám ide o viac. Tá 2 tam znamená, že sú tam vždy dvaja. To znamená, že tam musí byť jeden aj druhý, niekto, kto je súčasťou tohto spoločenstva, ktoré vzniká, ktoré tu existuje na Slovensku a kde to ide od človeka k človeku, kde to ide od ľudí k ľuďom. Chceme sa presne o toto pokúsiť, aby všetka tá činnosť, ktorú robíme, aby zaznela ako pomoc, ktorá ide od ľudí k ľuďom. Každý jeden z vás tu má teraz žltú stužku, ktorú má na sebe a to je taká prvá podpora, o ktorú sme vás chceli poprosiť. Odteraz čokoľvek sa bude diať, či sa to bude diať vo vašich organizáciách, vo vašich komunitách, môžeme si dohodnúť, tento spoločný znak, ktorý bude svietiť nad tým všetkým, čo robíme a ktorý bude vyjadrovať to, že nám ide o spoločnú vec, že všetkým nám ide o to isté a že budeme hovoriť o tom, že nejde len o tie 2%, ale o ďaleko viac, ide o to, čo robíme spoločne. Toto je taká prvá prosba, keď budete robiť konferencie, keď budete hovoriť do regionálnych médií, keď budete robiť všetko to, čo robíte, to nie je ani kúsok naviac, tak aby sa to dialo pod touto značkou, aj pod touto značkou, aby ste tam tú žltú stužku doniesli, aby ste vysvetlili, čo znamená, aby ste ľuďom povedali, že prečo sme sa rozhodli do tejto kampane všetci vstúpiť, jednak tí, čo sme tu, ale aj keď prídete domov, všetci tí ďalší, ktorí to chcú podporiť. Toto je prvá prosba. Druhý element tejto kampane sa týka knihy, ktorú sme sa rozhodli vydať, spoločne dať dokopy. Chceme všetkých vás poprosiť o to, aby ste na jednu A4 napísali, čo tieto 2% znamenajú pre vás. Čo znamenajú pre váš program, pre vašu organizáciu, pre každého jedného z vás a toto povedzte aj všetkým tým, ktorých stretnete. Chceme tieto A4 dať dokopy, chceme ísť v novembri alebo začiatkom decembra do parlamentu a odovzdať poslancom, čo to znamená, čo sa udeje, keď zrušia 2%. Čo sú tie konkrétne kroky a keby ste mohli byť, čo najkonkrétnejší, bolo by to veľmi dobré, čo to znamená, keď tu táto podpora nebude existovať. Čiže toto je taký druhý moment, kde chceme a samozrejme môžeme okolo tejto knižky narobiť troška hluku, aby bolo vidieť, že čo sa deje a čo sú tie veci, o ktoré nám ide a ktoré sa konkrétne v každej jednej komunite vďaka tým 2% podporovali. Potom ďalšou takou dôležitou súčasťou je, nazvali sme to interne medzi nami, iniciatíva „Kontaktuj svojho poslanca“. Tam sme hovorili o tom, že ako sa dostaneme, k tým ľuďom, ktorí o tom môžu rozhodnúť. A tu by som chcel poprosiť Helu Wolekovú, keby nám povedala trocha o tejto iniciatíve.
Helena Woleková
Milí priatelia, ja zastupujem Sociofórum v tomto spolku ako jednu veľmi silnú platformu a už hodne rokov, teda minimálne viac ako 5 rokov sa kontaktujeme s poslancami. Preto som sa podujala trocha vám povedať o tejto aktivite. Za tých 5 rokov sme nikdy neuspeli s našimi návrhmi na ministerstve práce a sociálnych vecí. Nikdy. Vždy nás odmietli. A vždy sme uspeli v parlamente. To je tá dobrá správa, ktorú by som vám chcela odovzdať, že žiadny boj nie je prehratý hneď v prvej bitke, ale ten boj sa vedie dlhodobo až do poslednej minúty. A to je naozaj pravda. Až keď poslanci odhlasujú ten váš návrh a bude prijatý, potom je bitka vyhratá. Pretože aj 5 minút pred hlasovaním sa môže niečo stať. 5 minút pred hlasovaním môže niekto odísť a už vám bude chýbať jeden hlas. To je naša skúsenosť viac ako 5-ročnej práce s parlamentom, že naozaj to treba našu vec do poslednej chvíle a aj keď sa nám bude zdať, že všetko je na dobrej ceste, nič nie je isté. Ja by som mala pre vás takýto návrh. V podstate sú dva základné spôsoby práce s poslancami. Jedna vec je kontakt písomný a ten používame buď vo styku so všetkými poslancami Národnej rady, alebo s výbormi, v ktorých vy pôsobíte. My vždy komunikujeme s Výborom pre sociálne veci a bývanie. A tí, čo robia v iných oblastiach majú výbor pre vzdelávanie, výbor pre kultúru, výbor pre zdravotníctvo. Čiže každý by mal osloviť svoj výbor, aby poslancom tohto výboru napísal, to čo všetko v tejto oblasti robí a akým spôsobom pomáha ľuďom, ktorí to potrebujú alebo vykonáva činnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby naša spoločnosť napredovala. Ten gestorský výbor, ktorý je jeden z najdôležitejších, v tomto prípade je Výbor pre financie, rozpočet a menu. To je ten výbor, ktorý bude zhŕňať stanoviská všetkých výborov a ktorý definitívne bude schvaľovať, či návrhy, ktoré boli vo výboroch prednesené, podporí, alebo navrhne plénu podporiť alebo zamietnuť. Ja navrhujem, pokiaľ budete písať poslancom list, píšte buď všetkým poslancom, čo je 150, alebo píšte svojmu výboru, poslancom svojho výboru a Výboru pre financie, rozpočet a menu. Všetky mená, dajú sa nájsť na www.nrsr.sk. Predpokladám, že nepotrebujeme ich dávať osobitne na stránku kampane, ale môžeme teda aj to urobiť. Je veľmi praktické, ak budete písať poslancom, aby tam určite bola časť, ktorá sa bude týkať toho, čo robíte a ako používate 2%, koncipovať si ten list tak, že z toho listu vlastne môžete tú podstatnú časť použiť do tej knihy, o ktorej hovoril Filip. Dáte tam nejaký úvod, prečo mu píšete a čo od neho chcete, potom popíšete, kto ste a čo robíte, napíšete, čo od neho očakávate, ale ten list sa môže použiť dvakrát, raz pre poslanca a druhýkrát pre knihu. To je taká racionalizácia, ktorú teraz používam. Ten druhý kontakt s poslancami je rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší a to je osobný kontakt. Samozrejme, že teraz nebudeme chodiť všetci po Národnej rade a odchytávať poslancov. Ale každý poslanec niekde býva, každý poslanec je z nejakého regiónu, ja viem, v Bratislave ich je najviac, 36, ale čo už. V každom regióne nejakého aspoň jedného toho poslanca máte. Je veľmi dobré, pokiaľ máte šancu, kontaktovať jeho poslaneckú kanceláriu, čo už je adresa ťažšie dostupná, alebo listovo na jeho domácu adresu a pozvať ho do vašej organizácie. Z tohto, čo sme my mali úspech, alebo máme úspech, je to, že ľudia dostanú, teda poslanci, aj oni sú ľudia, dostanú informácie, ktoré dovtedy nemali. A ja vás chcem presvedčiť o tom, že poslanci sú tiež len ľudia a nie sú schopní obsiahnuť všetku tú problematiku v Národnej rade, čo oni ako zákonodarcovia a zákonodarkyne musia preberať. To znamená, že každý má nejakú špecializáciu a na to ostatné nemá čas, alebo teda nemá záujem. Ale keď dostanú informáciu, keď to vidia na tvári miesta, v podstate veľmi často zmenia svoj názor a veľmi často začnú o tom rozmýšľať. Takže tá druhá cesta je skúsiť osloviť poslancov, pozvať ich do vašej organizácie, alebo sa stretnúť s nimi, povedať im, čo robíte a ako robíte. My sme pripravili pre každého poslanca zoznam príjemcov 2%. To znamená, že zo stránky www.rozhodni.sk sme vytriedili príjemcov podľa toho, odkiaľ sú. Takže poslanci v Žiline dostanú zoznam organizácií v Žiline a okolí, teda v okrese, organizácií, ktoré dostávajú 2%, aby sa oni sami mohli presvedčiť. Buď len tým, že si prečítajú tie organizácie a budú rozmýšľať nad tým, koho poznajú, koho nepoznajú, alebo mohli priamo kontaktovať tie organizácie alebo ich navštíviť. Vyzývame poslancov, aby sa zaujímali o činnosť organizácií a využití 2%, dávame im k tomu podklad a tak isto žiadame vás, aby ste ich kontaktovali, aby sa nám tieto dve iniciatívy stretli. Chcem len povedať, že aj poslanci sú len ľudia. Tak ako my všetci podliehame emóciám, podliehame racionálnym argumentom, podliehame veľmi často tomu, čo vidíme, viac ako keď to nevidíme, keď len počujeme. Takže využite tieto normálne ľudské vlastnosti na normálny ľudský kontakt a skúste ich teda presvedčiť o našej veci a o tom, že je správna. Držím vám palce.
Filip Vagač
Poslancov je 150, však, každý napíše tuto v tejto miestnosti jeden list, tak dostane ho dvakrát, lebo je nás viacej už len tu v tejto miestnosti. A teraz o čo nám vlastne ide, teraz poprosím Milana, aby nám povedal, čo sa pokúšame zmeniť v rámci toho zákona, lebo jedna vec je to, čo bolo navrhnuté a vládou schválené, kde sa ešte mnoho vecí udialo, ktoré ani vo verejnosti nie sú známe a čo je ten náš návrh hlavne, a čo chceme dosiahnuť my.
Milan Andrejkovič
Ďakujem za slovo. Legislatívne zmeny sú práve dôvodom, prečo sa rozbehla kampaň Ľudia Ľuďom a prečo tu vlastne sme my a ste tu vlastne aj vy. Pretože vás sa tieto zmeny v legislatíve bytostne dotýkajú. Je to aktivita nás všetkých, ktorí pôsobíme v treťom sektore a cítime sa byť ohrození návrhom na zmenu mechanizmu 2%, ktorý prišiel z dielne ministerstva financií. Tí čo si to pamätáte a asi ste tu väčšina aktívni v tejto oblasti, minulý rok sme čelili podobným návrhom taktiež z dielne ministerstva financií. Minulý rok to taktiež bol boj, kde sme museli ísť do parlamentu, do parlamentných výborov, kde sme komunikovali s poslancami a vysvetľovali im, prečo sú 2% dôležité pre mimovládne organizácie, ako ich vedia oni použiť. Minulý rok Výbor pre financie, rozpočet a menu tieto naše návrhy akceptoval a už priamo z výboru išiel návrh, aby sa tieto zmeny neuskutočnili. Súčasne sme od vládnych predstaviteľov dostali vtedy prísľub, aby sme došli s vlastnými návrhmi, ako tento mechanizmus zlepšiť, skvalitniť, možno stransparentniť, aby štát nemal obavu, že pustil, vtedy to bolo 850 miliónov korún približne, že 850 miliónov korún prišlo do sektora a ako keby strácal štát nad ním kontrolu. Začiatkom tohto roka, január až marec, prebehlo niekoľko stretnutí na ministerstve financií, kde boli zástupcovia aj ministerstva financií aj komory notárov, daňového riaditeľstva, ministerstva spravodlivosti, kde sa predbežne dohodli niektoré zmeny, ktoré bol štát ochotný prijať. Vzhľadom na to, že prišli voľby sa tieto zmeny nikdy neposunuli ďalej do legislatívneho procesu. Preto dnes, keď už je nejaký čas po voľbách, prichádza znova návrh na zmenu zákona o dani z príjmov, čelíme znova veľmi podobným snahám o obmedzenie a reštrikciu mechanizmu 2%. Aké sú teda naše návrhy, ktoré tu reprezentujeme a kvôli ktorým sme sa dnes stretli, ktoré chceme presadiť v parlamente, aby boli prijaté. Najprv musíme reagovať na to, čo bolo navrhnuté a to je prvý bod: navrhujeme ponechať možnosť poukázať pre fyzické aj právnické osoby stále vo výške 2% a takisto bez časového obmedzenia. Teda žiadne zmeny v tejto oblasti, žiadne ½%, žiadne iba záruky pre právnické osoby. Chceme, aby fyzické aj právnické osoby mali naďalej možnosť poukázať 2%. Takisto navrhujeme, aby limity, ktoré tu už niekoľko rokov platia, teda 20 korún pre fyzické osoby a 250 korún pre právnické osoby, aby taktiež ostali zachované. Teda nesúhlasíme s tým návrhom, aby fyzické osoby mohli poukázať minimálne 250 korún. Tretím bodom, ktorý taktiež navrhujeme, aby sa nezmenili, je možnosť nezdaniteľnej hranice 300 tisíc korún, ktoré si mimovládne organizácie mohli nezdaňovať, pokiaľ mali iné príjmy ako z tej svojej hlavnej činnosti. Prečo odmietame prijať zvýšenie hranice z 20 korún na 250 korún? Pokiaľ ste zástupcovia mimovládok, určite viete, že často tých 20 - 250 korún bolo gro tých vašich príjmov. V prípade, že by ministerstvo financií zdvihlo túto hranicu na 250 korún, došlo by k veľmi zásadnému obmedzeniu tejto sumy, pretože na to, aby mohol niekto poukázať 250 korún, fyzická osoba musí mať mzdu vyššiu ako je priemerná mzda národohospodárska. Z údajov, ktoré sme mali, nám vyplývalo, že až okolo 70-80% osôb, ktoré minulý rok poukazovali 2%, budúci rok by už poukazovať nemohlo, ak by sa hranica zvýšila na 250 korún. V rámci našich proaktívnych návrhov chceli by sme, aby daňové riaditeľstvo okrem toho, že zverejňuje zoznam prijímateľov a to, koľko tých financií dostali, aby sa zverejnilo aj to, ktoré právnické osoby poukázali prijímateľom svoje 2%, samozrejme od výšky 100 000 korún, aby nebola zverejnená každá koruna. Teda v rámci stransparentnenia toho procesu, aby štát a všetci videli právnické osoby, komu tieto 2% poukazujú. Poslednou takou, z nášho pohľadu dosť podstatnou zmenou, aj keď sa zdá, že to je len technická zmena, je návrh na to, aby sa prijímatelia, ktorí získali viac ako 100 000 korún a musia to zverejniť o obchodnom vestníku, aby táto lehota nebola do konca januára, ako je to teraz, ale aby sa predĺžila nie na 12, ale na 16 mesiacov, pretože to často audítori do konca januára nestihnú zauditovať tieto výsledky a prijímatelia majú len 1 mesiac na to, aby spravili report. Navrhujeme, aby prijímatelia museli do 16 mesiacov odvtedy, odkedy daňové riaditeľstvo zverejní koľko financií dostali, aby dovtedy to oni zverejnili v obchodnom vestníku, na čo to použili. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujeme pekne, teraz by som chcel poprosiť Marcela Zajaca, aby nám porozprával o Týždni neziskových aktivít. Tento týždeň chystáme ako posledný týždeň na konci novembra, ako posledný týždeň, kedy chceme zasiahnuť do toho procesu, chceme ukázať priamo, čo ako organizácie robíme, čo ako tretí sektor robíme a chceme vlastne vstúpiť do komunikácie s poslancami čo najsilnejší. Nech sa páči Marcel.
Marcel Zajac
Dobrý deň,
ja by som vôbec nepotreboval, aby sme robili nejaký Týždeň neziskových organizácií, lebo si myslím, že akoby viacerí z vás povedali, robíme pomerne veľa ako mimovládne organizácie a v podstate si myslím, že každý deň ukazujeme svojou činnosťou, svojou aktivitou, tým, čo robíme, čo sme, kto sme a čo robíme. Prinášame hodnoty, o ktorých si myslím, že nie je nevyhnutné marketingovo hovoriť. Nemyslím si, že by sme my mali tráviť zbytočne veľa času tým, aké dobro prinášame, lebo často krát, to, čo robíme, hovorí bez toho, aby to muselo byť vypovedané. Žiaľbohu, sú také situácie a sú také chvíle a toto je asi jedna z nich, že by sme mali, a viacerí z nás to tu povedali, že ako keby správcovia verejnosti nevedeli alebo nechceli vedieť, čo robíme. Ako keby na nich to, čo robíme nestačilo, tak sme sa rozhodli, že použijeme jeden model, ktorý bol použitý v Českej republike viac krát a to je, že skúsime zorganizovať to, že počas jedného týždňa ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, ktorí pracujú v mimovládnych organizáciách, ktorí pracujú vo verejnom priestore, ukážu ľudom okolo, prichádza tak k veľmi prekvapivým veciam, často sú to ľudia, ktorí sa normálne bežne stretávajú, sú to susedia, sú to rodinní príslušníci a oni o sebe možno niekedy nevedia. Uuu, vy robíte v takejto veci, to robíte, to je vynikajúce. Tie stretnutia sú, aj v mestách sme to už pár krát zažili, veľmi osobné a nemajú nič spoločné s nejakou organizovanosťou, je to spontánne a je veľmi dobré, keď tá spontánnosť sa ukáže a dáme jej priestor. Takže sme vymysleli situáciu, kde posledný novembrový týždeň, to je od 27. novembra do 1. decembra je týždeň z hľadiska prijímania týchto zákonov veľmi dôležitý, lebo 5. decembra začína schôdza Národnej rady, na ktorej sa bude v druhom čítaní hlasovať o zákonoch a to je vlastne pre ten zákon to najdôležitejšie, to hlasovanie v druhom čítaní. My si myslíme, že aj v tom období ten 1 týždeň predtým, budú prebiehať výbory, budú prebiehať tie zásadné politické rokovania, takže by sme veľmi radi, aby to čo tu viackrát bolo opakované, že to nie je o peniazoch, ale o ľuďoch a je to o aktivitách, ktoré ľudia ukázali alebo robia a aby sme toto ukázali tam, kde tie aktivity prebiehajú. Aby ľudia nemuseli docestovať do Bratislavy, aby sme nemuseli obsadiť námestie, nemuseli sme defenestrovať poslancov z priestorov Národnej rady, ale s veľmi pozitívnymi, pokojnými formami ukázali, ani nie s nejakou zlobou alebo s niečím, ukázali sa, čo robíme. My sme v Bratislave pred pár rokmi mali takéto podujatie a bolo to veľmi úspešné. Nieslo sa to pod mottom, že väčšinu času sa s nami stretávajú, alebo ľudia, ktorých sa to týka, sa stretávajú s tými viac, ako keby sme chceli. Celé sa to rozpráva o 2% a za tie 2%, je to také zložité a my sme hovorili, že spravme niečo, že my dáme, takže sme boli v uliciach mesta, bolo tam veľa organizácií, možno do 15, prezentovali svoju činnosť, dávali nejaké chlebíčky, koláče, to, čo je tá možnosť, čo taká organizácia môže dobrovoľnými silami urobiť. My sme hovorili často aj dobrá nálada je niečo, čo môžete dať, ľudia spievali rôzne koledy, hrali na bubny, taká zábavná pokojná príjemná prezentácia. My by sme boli radi, že všetci tí, čo majú záujem ukázať, čo vlastne v tej organizácii robí a prečo si myslí, že tá organizácia je dôležitá a chce ukázať, prečo je dôležitá, aby ste tak spravili a pokiaľ je možné, aby ste tak spravili v tom týždni, ktorý budeme volať Týždeň neziskových organizácií. Takže z tých aktivít tá prvá je, pani Woleková to nazvala pracovne, „Ukáž svoju robotu“. Chceli by sme, aby mimovládne organizácie ukázali svoju robotu. To druhé nadväzuje na to, čo hovoril Filip, to je „ukáž svoju solidaritu“. Mimovládne organizácie možno nie sú len o inštitúcií a o organizáciách, ale hlavne sú o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí poznajú, ktorí majú z mimovládnej organizácie osoh, ktorí poznajú ich činnosť a ktorí možno ani nemajú z nich osoh, ale sú sympatizanti týchto mimovládnych organizácií. Nemusím mať zrovna niekoho postihnutého, ale veľmi silne sympatizujem napríklad s Ligou proti rakovine alebo s rôznymi inými mimovládnymi organizáciami, lebo sa mi páči, že sa starajú, aj možno za mňa, o ľudí, ktorí sú v kríze, v núdzi. Tá druhá vec by mohla byť zameraná na prejavenie solidarity, boli by sme radi, aby tie organizácie, ak sa dostanú na ulice, na námestia, aby šírili ešte viac aj na zahraničné mimovládne organizácie, členov mimovládnych organizácií, dobrovoľníkov mimovládnych organizácií, rodinných príslušníkov mimovládnych organizácií tieto stužky. Bolo by vynikajúce, keby ten Týždeň chodili ľudia s touto stužkou a tým dávali najavo, ako hovorila aj pani Szatmáry, že tejto spoločnosti záleží na tom, aby solidárni boli aj občania, jednotlivci, nie len, aby bol solidárny štát, nie len aby boli solidárne inštitúcie v tomto štáte, jednotlivci, ľudia. To by mohol byť taký druhý typ aktivity. Tretí typ aktivity, pani Woleková hovorila, „Kontaktuj svojho poslanca“. V Čechách to prebiehalo tak, že organizovali v regiónoch, v mestách stretnutia nielen s tými poslancami, ktorí sú v Národnej rade, ale poslanci fungujú cez politické strany, politické štruktúry a oni vedia, že možno ten jedenkrát za 4 roky počas tých volieb potrebujú aj tieto politické štruktúry aj regionálne politické štruktúry. Boli by sme radi, keby sa podarilo zorganizovať stretnutia v komunitách – mimovládne organizácie, poslanci od miest cez VÚC po žijúcich poslancov Národnej rady, ktorí žijú v tom meste a možno uskutočniť okrúhly stôl, možno niečo také, ako sme videli dnes – dvaja – traja ľudia, ktorí povedia z pozície mimovládok, prečo je dôležité, aby tu boli mimovládky, aké veci asi robia a ako je dôležité, aby boli podporované, či už finančne alebo aj morálne. Už dnes je produkovaná dostatočná báza argumentov, prečo hovoríme to, čo hovoríme, vrchol je jednoduchý. Zachovať ten stav aspoň taký aký je a začať hovoriť o tom lepšom, ale on v sebe obsahuje množstvo posolstiev, množstvo dôvodov, množstvo prečo. Toto bude a tieto argumenty by sa mohli na tých okrúhlych stoloch ľuďom ukázať. A štvrtá vec následne na toto možná, urobiť nejaké stretnutie s miestnymi novinármi, s ľuďmi, ktorí sú schopní prostredníctvom médií túto informáciu dať širšej verejnosti ako momentálne pôjdu tí na námestí. V zásade chceme, aby sa ukázal ten, kto sa chce ukázať. Nebudeme organizovať veci, že niekto z Bratislavy pricestuje a urobí niečo v Banskej Bystrici, v Prešove alebo niekde. Som veľmi rád, že momentálne po nejakom týždni príprav máme 8 miest, kde sa nám prihlásili ľudia, organizácie, ktoré by sa podujali organizovať v tom svojom meste alebo širšom okolo tieto dni pre neziskový sektor. My očakávame, že tieto organizácie budú koordinovať, to znamená, že budú schopné tie mimovládky, ktoré sa budú chcieť ukázať, istým spôsobom s nimi komunikovať o tom, kedy, ako, kde. Možno budú oslovovať ďalšie organizácie aj proaktívne, že vyzvú tie organizácie v tej svojej komunite, aby sa takéhoto niečoho zúčastnili. Určite budú nápomocné pri organizovaní potrebných vecí ako zaujatie verejného priestranstva, v prípade toho, že tam bude nejaký koncertík, tak nejaká elektrika ... pravdepodobne budú aj akýmisi pozývateľmi a organizátormi okrúhlych stolov s miestnymi politikmi a následne tlačovej konferencie. A ja som už dnes veľmi rád, že ak tu teraz sedíte a rozmýšľate o tom, že by ste chceli sa zúčastniť a cez ten týždeň niečo urobiť, tak môžem povedať, že v Nitre bude túto aktivitu koordinovať Ľuba Ľahká z Komunitnej nadácie Nitra, v Trenčíne Alenka Karasová z Trenčianskej nadácie, v Bystrici Beata Hirt z Komunitnej nadácie Zdravé mesto, v Prešove to bude Študentská spoločnosť pre politické vedy spolu s Radou mládeže Slovenska Prešovského kraja, v Žiline to bude Alenka Mičicová zo Saia, v Liptovskom Hrádku bude Jana Jakubčiaková z Komunitnej nadácie Liptov, v Rimavskej Sobote to bude Štefan Hajdu z OZ Fundament a v Pezinku Dada Timková z Revia Malokarpatskej komunitnej nadácie a viem, že s Myrtil Nagy sme sa bavili, že Forum Inštitut sa bude snažiť zabezpečiť v niektorých mestách južného Slovenska a možno v jednom, to sa ešte presne dohodneme. Tieto koordinačné osoby, kontakty na nich, budú na našej stránke www.ludia-ludom.sk. A ja pevne verím, že potom aj oni budú komunikovať s vami v regióne. Ale ak ste tu a myslíte si, že poznáte okolo seba veľa ľudí a viem, že dnes prísť do Bratislavy nie je celkom veľká sranda, aj z finančného hľadiska. Takže určite poznáte, lebo aj my sami sa stretávame s tým, že čo môžeme urobiť v takej jednoduchej podobe, ako môžeme pomôcť. Takže ak poznáte takýchto ľudí, viete o rôznych ľuďoch, ktorí by mohli prísť a prezentovať alebo ukázať na tom námestí, čo robia, hovorte im o tom, že je takáto aktivita a je možné aj v tom meste alebo minimálne v nejakom blízkom meste, myslím, že okrem Bratislavy a Košíc, zatiaľ máme pomerne všetky väčšie regionálne centrá zastúpené, takže je možné ukázať akýsi typ aktivity aj počas tohto týždňa aj tam, kde tieto aktivity prebiehajú. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujem Marcel. Posledné pozvem dve dámy a potom som chcel dať priestor pre otázky, keby ste nejaké mali, takže si môžete premyslieť, keby po všetkom, čo tu dnes zaznelo ste sa chceli niečo spýtať. Teraz by som chcel pozvať Saskiu a Hanku k mikrofónom, ktoré u nás všetky tlačové správy, ktoré ste čítali, všetko to, čo sa dialo s médiami, mali toto na starosti a bol by som rád, keby nám trocha povedali o tom, že ako to robiť aj v celej tejto kampani.
Hana Lyon
Dobrý deň,
v prvom rade vitajte. Je mi cťou, že sa môžem takto zoči voči stretnúť s viacerými z vás, s ktorými sme si možno niekedy písali, dopisovali, alebo ste možno niekedy len čítali, čo sme vám pomohli pripraviť, hlavne počas týchto posledných dní. Ak dovolíte, ja budem mať len jednu kratučkú poznámku, viac-menej ponuku a Saskia vám potom povie všetko to múdre a užitočné, čo môžete použiť aj v tejto kampani. Ja som počúvala, čo kolegovia tuto vraveli, že ukážte, čo robíte, urobme, hovorme o tom. Lenže aby ste niečo mohli ukázať, tak už v tom sa skrýva, že niekto by to mal vidieť, niekto by to mal počuť, niekto by mal na to reagovať. A o to nám a vám, hlavne v tomto období, keď sa bude schvaľovať návrh zákona, o ktorý nám tu ide, spolu pôjde. Takže ako to urobiť, aby to bolo čo najúčinnejšie. V tom svojom okolí sa budete snažiť o to, upútať tých najbližších možno, keď urobíte nejakú malú akciu. Keď budete chcieť upútať niekoho, dajme tomu, už v celej obci alebo v meste, budete musieť použiť regionálne médium. Čo by bolo účinné, alebo ako by ste mali komunikovať, ktorú z vašich akcií, ak by ste náhodou mali nejaké nápady, ktoré by ste chceli komunikovať aj celoslovensky, a vy ich určite máte, lebo robíte množstvo skvelých akcií, ponúkate množstvo činností a aktivít. Skúste sa pozrieť na tú našu web stránku, sú tam na nás kontakty a asi najlepšie aj bude, ak by ste náhodou si nevedeli s tým poradiť, ako sa dostať aj „do niektorého veľkého“ média a máte dobrý nápad, mohli by sme aj individuálne o tom hovoriť. To je hádam aj najúčinnejšie, nebudeme tu zdržiavať o tom, že možno aj poznáme nejaké grify, ako by sa čo dalo urobiť účinne, ako by sa čo „dalo predať“, s tým by sme vám teda mohli pomôcť. To je taká moja, hádam aj Saskiina, ponuka, pretože ja som tiež dobrá a na to sme tu. Ale ak dovolíte, ja sa vzdialim, lebo mali by sme sa aj ísť pozrieť, či prišli páni poslanci, lebo ja tu mám aj takú robotu všelijakú inú okrem rečnenia a Saskia vám určite prezradí o tom viac, že čo je takými identifikačnými nositeľmi tejto celej našej kampane, čo by ste mohli použiť, čo by vám bolo užitočné, na čo možno aj tá stránka môže slúžiť a všetko iné, čo má n a mysli. Takže ja sa zatiaľ lúčim, ale všetci sa uvidíme ešte.
Saskia Repčíková
Dobrý deň prajem,
ja mám trochu trému a možno sa mi aj bude trochu triasť hlas, lebo pred sebou vidím ľudí, ktorí robia strašne užitočné, úžasné a dôležité veci. Ale sama z vlastnej skúsenosti viem, ako málo nám niekedy zostáva kapacít, síl a aj peňazí na to, aby sme o tom hovorili, aby sme informovali verejnosť. Ale vidíte sami, čo sa deje, vidíte, že táto vláda je nová, že títo poslanci sú takmer noví a potrebujú strašne veľa vedieť o tom, prečo sme tu, ako fungujeme, čo robíme pre ľudí, ktorí sú okolo nás, akým spôsobom používame tie prostriedky, ktoré sú poukázané nám na to, aby sme robili tie dôležité a užitočné veci pre celú spoločnosť. Takže chcem, aby sa tie naše malé hlasy zliali naozaj do jedného silného hlasu a aby sme hovorili, aby sme komunikovali, aby sme dávali vedieť o všetkom, čo robíme. Pretože vidíte sami, aké je to dôležité. Ja v tejto chvíli nechcem hovoriť ani múdre, ani užitočné veci, pretože myslím si, že na múdre a užitočné veci ste tu práve vy. Ja by som chcela, aby sme počuli od vás, čo vy robíte a aby sme to mohli odovzdať ďalej, aby sme to mohli odovzdať médiám, aby sme to mohli odovzdať tým, ktorí o nás rozhodujú, aby jednoducho vedeli, o čom rozhodujú. Takže je vám k dispozícii aj stránka www.ludia-ludom.sk, sú vám k dispozícii všetky naše kontakty. Budeme sa snažiť o to, aby sme nielen v tejto kampani, lebo táto je síce dôležitá, ale s ňou nič nekončí, aby sme nepretržite, kontinuálne, stále informovali o tom, prečo je dôležité, aby sme tu boli a aby sme tu zostali. Takže ja vám držím palce, sme vám v tom našom mediálnom mini tíme k dispozícii, určite sa na nás obráťte, určite nájdeme nejakú cestu, ako vás dostaneme do médií. Ďakujem.
Filip Vagač
Teraz by som poprosil Borisa.
Boris Strečanský
Ďakujem. Ja len krátku technickú poznámku k tomu Týždňu neziskových aktivít a vôbec k tej Knihe 2%. My sme za posledný týždeň vytvorili web stránku www.ludia-ludom.sk, na ktorú ste sa všetci predpokladám registrovali, čiže poznáte ju. Na tej stránke existujú aj samostatné odkazy, jednak na tú Knihu 2%, kde vás chcem poprosiť, aby ste vaše príbehy posielali na adresu, ktorá tam je uvedená a tak isto aj aktivity, ktoré plánujete urobiť v súvislosti s tým Týždňom neziskových organizácií tak isto posielali na tú istú adresu. My to budeme spracovávať a na tej stránke sa to zobrazí a bude to triedené podľa krajov. To znamená, mali by ste v istom momente vedieť, čo sa bude diať napríklad v Košickom, Bratislavskom alebo v ktoromkoľvek inom kraji. Má to slúžiť hlavne pre vás, pre nás všetkých pre lepšiu informovanosť. To nijak nezmenšuje dôležitosť tej regionálnej koordinácie s kontaktnými bodmi, o ktorej hovoril Marcel. Ja len chcem zdôrazniť, že tá stránka je v súčasnosti efektívny nástroj pre komunikáciu a možno nám uľahčí byť lepšie informovaní. To isté sa týka aj tej Knihy 2%, každý z vás bude mať možnosť si pozrieť, čo všetko sa za tie 2% udialo a ja verím, že tam budeme mať omnoho viac vstupov, ako tam je teraz a samozrejme, keď to bude zrelé, tak to vytlačíme a budeme to používať pre ciele tejto kampane. To je všetko. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujem. No a blížime sa k ďalšiemu bodu, ktorý nás doteraz čaká a to je okrúhly stôl s politikmi, o ňom by dve-tri slová mohol Pavol povedať a potom by som ešte k tým otázkam, ktoré máte, čo sa týka celej kampane ako takej.
Pavol Demeš
Ďakujem pekne Filip. Ja som práve smsku od Magdy Vášaryovej dostal, že ešte nehlasujeme. Neviem presne, čo to bude znamenať, pravdepodobne obedná prestávka pre nás. No ale predsa len, čo očakávame, ak dohlasujú a prídu poslanci? Myslím si, že s týmto celým 2%-ným príbehom sa nám nemohlo stať nič lepšie. Jednak sa vidíme opäť mnohí, ktorí sme sa roky nevideli, jednak musíme rozprávať o sebe viacej, čo väčšinou nám moc nechutí, lebo každý má pocit, však práca má o sebe hovoriť a podobne, takže musia vznikať rôzne nové väzby medzi poslancami, medzi aktivistami v regiónoch... Z tohto pohľadu si myslím, že je to super. Druhé, nikdy sme nemali toľko spojencov, ako máme teraz. Za týždeň odkedy prišla pozvánka vás toľko prišlo, to za oných časov ťažko si možno predstaviť. Jednak aj elektronická pošta, technológia nám veľmi pomáha, ale evidentne ľudia cítia, že ide o čosi dosť dôležité. Keď si spomínate, v tých predchádzajúcich kampaniach nikdy veľké športové personality typu trénera majstrov sveta Filca, že by prišiel a povedal natvrdo slová, ktoré tu povedal, alebo herec Kukura, alebo generálny riaditeľ Orange, ktorému sa minúty merajú iným spôsobom, príde a povie. Myslím si, že z tohto dôvodu to nie je len kampaň mimovládnych organizácií, ale akýsi celospoločenský pohyb. No a ak sa udeje aj to, že tí poslanci napokon prídu a ako Hela Woleková hovorí, že napokon oni veľakrát rozhodnú o tom, čo vláda prípadne nie najlepšie narysuje a potom tí poslanci to musia v parlamente trochu prekresľovať. Mne sa zdá, že toho 5. decembra to prekreslenie bude pomerne jednoduché. Opäť sme tu ľudia viac alebo menej pozitívne ladení, mne sa zdá, že táto kampaň má veľkú šancu na úspech. Z tých poslancov, čo sme urobili, boli oslovení predsedovia poslaneckých klubov všetkých šiestich v parlamente, aby prijali pozvanie osobne, prípadne, aby delegovali svojho zástupcu. Až na SNS všetci vstúpili do komunikácie a povedali, že koho asi pošlú. Neočakávali ani oni ani my, že bude hlasovanie vyhlásené dnes na 11.00. všetci nám tvrdili, že hlasovanie trvá asi hodinu, ale teraz to musíme preveriť, pretože pani Vášaryová píše, že ešte nehlasujeme. Takže Filip teraz to je na tebe, akým spôsobom to premostenie, ale keďže sendviče máme, tak vieme, čo máme robiť. A potom tá debata celá bude vedená tak, že bude tu zo 5 poslancov, poslankýň a poslancov, veríme, ja im položím zopár tých úvodných „Let´s Dance“ otázok a potom bude možnosť pre tých, ktorí budú tu na pódiu a pre vás čas, aby ste im vy položili otázky, prípadne ich posmelili v ich hlasovaní. Myslím, že budú súčasťou tohto celého pohybu a odídu s veľmi dobrou náladou. Filip je na tebe, čo teraz urobíš. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujem pekne, ja by som navrhoval, aby sme dali teraz priestor na otázky. V podstate v tej kampani sú 3 alebo 4 zásadné momenty, to len zopakovať, jeden je Kniha 2%, druhý je „Kontaktuj svojho poslanca“, tretí je Týždeň neziskových aktivít a štvrtý je, aby sme všetci nosili tie stužky, ktoré máme teraz so sebou a používali ich čo najčastejšie. A potom sa to obrátilo k samotnému legislatívnemu návrhu, ktorý máte vo svojich materiáloch. Máte k tomu nejaké otázky, ktoré čo si myslíte, že treba si o tom viac pohovoriť a čo sa chcete spýtať. Nech sa páči.
Pán Mamojka
Ja by som chcel k tomu legislatívnemu návrhu. V tom legislatívnom návrhu mi chýba ešte jedna vec. Bod 86 návrhu, ktorý hovorí o tom, že právnická osoba môže postúpiť alebo darovať peniaze len jednému príjemcovi. To je strašne nebezpečná vec. Je to presne to, čo tu bolo hovorené, že čo vláda nechce, nemôže alebo nevie. To si bude musieť podnik rozhodovať, pretože má určite ako podnik, darca viacej záujmov, tak asi tam budú hlasovať teda komu to dajú, športovcom, Lige proti rakovine alebo komukoľvek inému. A ak si porátame, tak tých príjemcov bude najviac toľko, čo je donorov veľkých právnických osôb, ale určite ich bude menej, pretože sa budú prekrývať tie záujmy. Niekto podporí hokejistov napríklad, tých bude viac, niekto podporia niečo iné. A stane sa to, že tých, ktorí dostanú peniaze bude menej a dostanú viac tí veľkí príjemcovia a tých, ktorí dostávali málo, tých bude ešte menej, ale dostanú ešte menej ako dostávali. Takže ja považujem za veľmi dôležité, aby sme žiadali tento bod z návrhu vylúčiť a jeho nebezpečie by bolo ešte väčšie tou zmenou v športe, ktorú sme do toho zaradili, teda aby bolo zachovaná tá podpora športu mládeži, detí a zdravotne postihnutých. Takže keby sa tieto ....... spojili, tak si myslím, že by veľké podniky, predsa ten šport je veľmi zaujímavý, dávali len na šport, čo možno treba, ale to by boli odrezaní od veci všetci ostatní. Ak sa prirodzenou formou, prirodzeným vývojom stalo to, že sa vytvorí nejaká nadácia alebo viac, ktoré budú sprostredkovať peniaze, no prosím, ak to vývoj prinesie a dobrovoľne to donori budú rešpektovať, tak je to v poriadku. Ale ak by to malo byť zo zákona, že sa nakoniec bude konverzovať k tomu, že sa vytvorí jedna organizácia, jeden organizmus alebo záves sprostredkovateľov, ktorí budú veľmi ťažko schopní posúdiť celý ten diapazón záujmov, ktorý ten mimovládny sektor má. Ja si myslím, že treba tú demokraciu nechať aj na tých donoroch a preto by bolo dobré toto vylúčiť. Ďakujem.
Milan Andrejkovič
Ďakujeme za túto pripomienku, ak môžem, na to by som veľmi rýchlo zareagoval. Ako som spomínal, prvým našim cieľom je zachovať súčasné status quo. Keď som hovoril o všetkých našich zmenách, ktoré navrhujeme, nešiel som do úplných detailov, aby som nezaťažoval nejakými konkrétnymi vecami. V rámci zachovania status quo sa snažíme aj o zachovanie toho, aby právnické osoby mohli naďalej rozdeľovať 2% medzi neobmedzený počet prijímateľov, samozrejme pokiaľ bude tá minimálna výška 250 korún zachovaná. To znamená, že nešiel som do úplne každého bodu, ktorý sme tu mali, aby sme tu len nečítali nejaké technické návrhy. Pravdepodobne dnes bude zverejnený pozmeňovací návrh, ktorý sme pripravili. Tam uvidíte komplet všetky zmeny, ktoré sú, ale v rámci tohto, aby ste nemali obavy, právnické osoby by mali poukazovať 2% tak ako doteraz, medzi jedného alebo viacerých prijímateľov. Doplnil by som ešte jednu takú zmenu, možno ste si všimli, ani to veľmi nebolo prezentované, v návrhu pri účeloch sa zmenil jeden bod, ktorý hovorí o verejno-prospešnom účele a to je podpora športu detí, mládeže a telesne postihnutých. Aktuálne v návrhu bolo, že ostáva len podpora športu. Možno vám to nehovorí, táto zmena, nič. Znamená to, že sa do tohto procesu a tejto možnosti by sa zapojili všetky profesionálne športové kluby, s čím my nesúhlasíme, pretože by to išlo na podporu profesionálnych športovcov, čo celkom nie je v súlade s tou víziou, s tou myšlienkou, ktorá bola pri vzniku 1%. To znamená, že takisto navrhujeme, aby nebola len podpora športu, ako je to v návrhu, ale zastalo zachované tak ako to bolo doteraz, podpora športu detí, mládeže a zdravotne postihnutých.
Filip Vagač
Ďakujem pekne. V tom návrhu ide naozaj o dva body. Ide o to, aby sa zachovali 2%, aby sa stransparentnil proces, ale ten konkrétny návrh nájdete ne webovej stránke, kde sú všetky tieto veci, ktoré sa tu spomínali, upravené. Dve otázky boli tuto, nech sa páči.
?
Dobrý deň, ja by som krátku poznámku iba, oslovila ma pani Siracká s tou psycho-sociálnou otázkou. Tu psychológiu, tie osobnosti, ktoré tu boli, si myslím, že to je hrozne dôležité, popri opinion vidoch oslovovať i opinion makerov, to znamená tieto osobnosti. A my by sme mali jednoznačným spôsobom prepojiť aj tie kontakty a to si myslím, že tie osobnosti by to vedeli veľmi dobre urobiť. Pretože skutočne nejde iba o 2%, samozrejme i keď je to nesmierne dôležité v rovine rozpočtu organizácie, ale predovšetkým tu asi pôjde o hodnoty a z toho by mala vyjsť tá stratégia. Takže by som sa za to prihováral. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujeme veľmi pekne, pani Orgonášová a pani Feniková
Mária Orgonášová
Ďakujem pekne, pekný deň vám prajem. Ja som z Asociácie organizácií pre zdravotne postihnutých občanov na Slovensku. Dovoľte mi takú tiež malú pripomienku. Chcela by som podčiarknuť, že problém ľudí so zdravotným postihnutím tiež v súčasnosti sa hodnotí ako bio-psycho-sociálny problém. Teda celospoločenský problém so všetkými dopadmi. A my, naša organizácia už od roku 1999, trošku poopravím pána Filipa, od roku´99 robíme kampaň Slovensko bez bariér, ale túto kampaň doteraz podporovali aj premiér aj predseda Národnej rady a stretla sa s veľkým ohlasom aj v médiách aj vo verejnosti. Pri tejto príležitosti bol vytvorený účet Slovensko bez bariér, na ktorý tiež prichádzajú finančné prostriedky od rôznych sponzorov aj formou 2%-nej asignácie dane. K tomu programu kampane som chcela informáciu dať, že 3. decembra pripravujeme veľký koncert Slovensko bez bariér. A to je dva dni pred zasadnutím Národnej rady. Celé to obdobie predtým budeme využívať na to, aby sme verejnosť informovali o tom, čo to znamená, ak účet Slovensko bez bariér získa finančné prostriedky. Tu mám album, niekoľko fotografií, len časť fotografií ľudí, ktorým sme pomohli zakúpiť kompenzačné pomôcky, ktorým sme pomohli dostať sa z bytu von, ktorým sme pomohli k druhému vozíku a takisto máme fotodokumentáciu v rámci tej kampane, koľko miest, koľko projektov realizovalo a akým spôsobom pomohli nielen zdravotne postihnutým ľuďom, ale aj mamičkám s kočíkmi, aj starým ľuďom, aj ľuďom s prechodnou obmedzenou mobilitou a podobne. Myslím si, že budeme týmto môcť čo najširšiu verejnosť osloviť, aby podporila kampaň 2% Ľudia ľuďom. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujeme veľmi pekne. Budem veľmi rád, keď všetky kampane, ktoré na Slovensku budú, budú so žltou stužkou, s týmto znakom a samozrejme za tie veci, za ktoré bojujú ako kampane vo svojej podstate. Pani Feniková sa hlásila.
Feniková
Ja len v súvislosti tiež s tým legislatívnym návrhom, v súvislosti s tým športom, že možno trošku pozrieť presne na to znenie, neviem, čo hovorí zákon o športe, že aká je definícia profesionálneho športovca, možnože niektoré profesionálne športové kluby majú aj amatérov v rámci seba. Vyslovene tam pozrieť doslova na to legislatívne znenie, alebo dať to ako podpora neprofesionálneho športu. Neviem, čo hovorí legislatíva, či je legislatívny pojem profesionálny a neprofesionálny športový klub. A ešte v súvislosti s tým legislatívnym návrhom, keď sa bude robiť, dávať pozor, že čo do toho dávať, lebo tam je ten návrh zverejňovania tých ...... na jednotlivé činnosti v obchodnom vestníku. Pozor, aby sa nedošlo do tej krajnosti, že neziskovka bude mať povinnosť zverejniť v obchodnom registri zoznam všetkých „účtovných položiek“, ako minula 2% od poštovného 12 korún... to by som skôr navrhovala .... iným spôsobom to riešiť, ale nie určite zverejnením v obchodnom vestníku.
Filip Vagač
Ďakujem.
Krajčovič – Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike
Ja by som chcel upozorniť, aby sa zdôraznila aj ďalšia stránka týchto 2%, že ak sa táto čiastka zníži, alebo zruší, nevie ako dopadne v parlamente, tak síce štátny rozpočet získa určitú čiastku, hovorí sa o nejakých 600 miliónoch, ale v skutočnosti tieto budú vynaložené v prospech občanov našej krajiny, len v absolútnej hodnote v tejto výške. Kdežto, keď to ide mimovládnym organizáciám, vo forme príspevkov, tak treba tu práve zdôrazniť, že tieto organizácie k tejto čiastke pridávajú oveľa vyššiu ďalšiu hodnotu vo forme svojej dobrovoľníckej práce, vo forme rôznych aktivít, činností, ktoré sa ťažko dajú vyčísliť, ale niektoré sa aj dajú. To znamená, že tie prostriedky sa oveľa viac znásobujú a táto krajina síce získa určitú čiastku, ale o oveľa väčšiu príde na tých miestach, kde sami občania cítia, že treba pomôcť a po tejto stránke to evokujú do tých oblastí, ktoré štát žiadnym spôsobom nebude vedieť nahradiť. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujem pekne.
OZ Domov v rodine
Ďakujem, bolo myslené aj na nás, na náhradné rodiny, na deti, ktoré môžu vďaka 2% z daní žiť v náhradných rodinách. My náhradní rodičia sa môžeme vzdelávať formou letných pobytov, pretože sa môžeme konečne stretnúť cez prázdniny všetci z celého Slovenska, môžeme si pozvať odborníkov práve vďaka 2%. Ďakujem.
Filip Vagač
Ďakujem pekne.
Koľko rodičov?
OZ Domov v rodine
Ja vám to neviem presne povedať, koľko je nás rodičov, ale konkrétne naša rodina má 6 detí, z toho 5 je prijatých z detských domov, jedno sa nám narodilo, dve sú adoptované, dve sú profesionálne umiestnené v náhradnej starostlivosti ................
Filip Vagač
Ďakujeme pekne, dobre, správa z parlamentu je taká, že poslanci by mali doraziť o nejakých 30 minút, takže by som navrhoval, či by sme využili týchto 30 minút na tú prestávku obedno – jabĺčkovú.